10 psychologických faktov, ktoré o nás vypovedajú viac než si myslíme! Najviac ma prekvapilo, že ženy nedokážu …


V dnešnej dobe sa často stretávame s novými zisteniami vedcov a odborníkov, ktorí celý svoj život venujú výskumom týkajúcim sa ľudskej psychiky a myslenia. Práve preto často objavia tajomstvá a zaujímavosti, o ktorých sme ani len netušili. Vydajte sa s nami na cestu vaším vlastným vedomím a zistite, ako vlastne pracuje.

Neustále pozmeňujeme vlastné spomienky

pixabay.com

Keď si na niečo spomíname, vlastné spomienky vidíme ako krátke filmy alebo videoklipy. Sú to príjemné i nepríjemné zážitky, ktoré podľa nás ležia bezpečne a nedotknuteľne uložené v našom mozgu. Avšak, ako sa ukázalo, spomienky na minulé udalosti meníme zakaždým, keď na ne myslíme a máme ich pred očami.  Ich obsah je totiž ovplyvnený výpadkami pamäte a udalosťami, ktoré sa odohrali v nedávnej minulosti.

Dokážeme mať len obmedzený počet priateľov

pixabay.com

S pojmom Dunbarovo číslo prišiel prvýkrát britský psychológ a antropológ Robin Dunbar. Ide v podstate o maximálny počet osôb, s ktorými je jedinec schopný udržiavať blízky vzťah. Zamyslite sa teda, koľko “priateľov“ máte na Facebooku?  Myslíte si, že všetkých z nich môžete skutočne nazvať priateľmi? Hodnota Dunbarovho čísla sa totiž väčšinou odhaduje na 150.

Naraz si dokážeme zapamätať iba 3-4 informácie

Štúdie dokazujú, že ľudský mozog si naraz dokáže zapamätať iba 3 až 4 veci a uchovať ich dokáže iba po dobu 20-30 sekúnd. Ak po tejto dobe informácie neosviežujeme, zabudneme na ne.

pixabay.com

Napríklad ak ste práve v meste a niekto vám zavolá, aby vám nadiktoval telefónne číslo na maliara, no nemáte po ruke papier, na ktorý by ste si ho zapísali, začnete si toto číslo opakovať. Pravdepodobne si ho v hlave opakujete dovtedy, kým nemáte možnosť niekam si ho zapísať.

Práve tento fakt vysvetľuje, prečo sú číselné údaje (napríklad telefónne čísla alebo čísla na kreditných kartách), usporiadané po 3-4 číslach.

Keď sme zaneprázdnení, sme šťastnejší

pixabay.com

Predstavte si situáciu 1: Vaše lietadlo práve pristálo na letisku a vy si musíte ísť vyzdvihnúť batožinu. Po desiatich minútach sa dostanete na miesto, kde si máte vyzdvihnúť batožinu, hneď si nájdete svoj kufor a spokojne odchádzate.

Predstavte si situáciu 2: Po pristátí lietadla nájdete skratku a dostanete sa k výdaju batožín za dve minúty. Zvyšných osem minút strávite čakaním na svoj kufor.

V oboch prípadoch vám vyzdvihnutie vašej batožiny zabralo menej než 10 minút. Napriek tomu ste však v druhom prípade pravdepodobne cítili nepokojnosť a netrpezlivosť. Dôvod je ten, že váš mozog jednoducho odmieta nečinne čakať. Práve naopak, chce byť neustále niečím zamestnaný. Navyše, za každú splnenú úlohu nás odmeňuje dopamínom – hormónom šťastia.

Naše vizuálne vnímanie vecí sa líši od ich skutočného vzhľadu

pixabay.com

Náš mozog neustále spracúva informácie, ktoré získava zo zmyslových orgánov. Analyzuje vizuálne obrazy a interpretuje ich vo forme, ktorá je pre nás prístupná.

Napríklad dôvod, prečo sme schopní rýchlo čítať akýkoľvek text, je ten, že ho vlastne nečítame. Všimneme si iba prvé a posledné písmeno z každého slova a zvyšok vyplníme iba intuitívne, na základe našich minulých skúseností. Hovorí sa: “Nelážezí na tom, v aokm proadí sú uporiasdané psíenmká v solve, keď pvré a psolendé zotsnaú na sojvom meitse.“

Tak vidíte? Predošlú vetu ste pravdepodobne prečítali bez väčších komplikácií napriek tomu, že písmená v slovách boli poprehadzované.

V živote sú 3 veci, ktoré nedokážeme ignorovať – jedlo, opačné pohlavie a nebezpečenstvo

Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo sa ľudia vždy zastavia, aby sa pozreli na následky nejakej dopravnej nehody? Vlastne, pravdepodobne medzi nimi stojíte aj vy, a to napriek tomu, že viete, že vášmu zraku sa môže naskytnúť naozaj nepríjemný pohľad.

pixabay.com/ pixabay.com/ pixabay.com

Túto zvedavosť v nás vyvoláva časť  mozgu, ktorá je zodpovedná za prežitie. Jej funkciou je neustále skenovať prostredie, klásť si a odpovedať na 3 otázky: “Môžem to zjesť? Môžem s tým mať sex? Môže ma to zabiť?“ Jedlo, sex a nebezpečenstvo sú základnými piliermi nášho prežitia, a preto si nemôžeme pomôcť a venujeme im neustálu pozornosť.

30% nášho času trávime snívaním

Vžite sa do situácie, kedy sedíte v práci a študujete dôležitý dokument. Zrazu si uvedomíte, že ste tú istú vetu prečítali už asi tretíkrát za sebou. Miesto analýzy textu sa  totiž vaša myseľ potulovala niekde úplne inde.

pixabay.com

Vedci z University of California totiž tvrdia, že priemerný človek strávi každý deň až 30% svojho času snívaním. Niekedy, napríklad počas dlhších ciest, toto percento narastá až na 70%. Nemajte však strach, nie je na tom nič zlé. Štúdie totiž preukázali, že ľudia, ktorí majú hlavu oblakoch aj počas dňa, sú kreatívnejší, lepší v riešení problémov a dokážu lepšie zvládať stresové situácie.

Nedokážeme robiť viac vecí naraz

Síce sa často vyvyšujeme nad mužov a chválime sa našou schopnosťou vykonávať viac vecí naraz, možno by sme mali byť pri najbližšej príležitosti radšej ticho. Štúdie totiž dokazujú, že dokážeme naplno vykonávať iba jednu kognitívnu činnosť. Skúste rozprávať a čítať naraz alebo písať list pri počúvaní audioknihy. Pravdepodobne z toho nevznikne nič dobré. Náš mozog sa totiž nedokáže zamerať na dve úlohy súčasne.

pixabay.com

Samozrejme, aj tu existuje výnimka potvrdzujúca pravidlo. Ak je jedna z aktivít automatická  a vykonávame ju fyzicky, je možné kombinovať obe úlohy súčasne. Môžete napríklad telefonovať počas prechádzky.

Potrebujeme mať k dispozícii čo najviac možností

pixabay.com

Pre uskutočnenie istej štúdie sa vedci rozhodli urobiť pokus, pri ktorom na dva stoly v supermarkete umiestňovali džemy. Na prvý z nich umiestnili 6 druhov rôznych džemov a na druhý 24 druhov. Až 60% zákazníkov síce ochutnávalo džemy na prvom stole, ale keď prišlo na nákup, stôl číslo 2 bol 4-krát populárnejší.

Pýtate sa prečo? Ako už vieme, náš mozog sa dokáže sústrediť maximálne na 3-4 položky naraz. Preto je preň jednoduchšie rozhodovať sa, keď má k dispozícií obmedzený počet možností (čiže 6 druhov džemov).

Napriek tomu však túžime po rôznorodosti. Oceňujeme, keď si môžeme vyberať spomedzi množstva produktov – preto sa ľudia rozhodli nakúpiť džemy z druhého stola.

Väčšinu našich rozhodnutí robíme podvedome

Aj keď si často myslíme, že všetky naše rozhodnutia sú starostlivo naplánované do detailov a každé z nich má hlbší význam, pravdou je, že 60-80% našich každodenných rozhodnutí robíme podvedome. Nemyslíme na to, ako veci urobíme, iba ich proste urobíme.

Náš mozog obdrží každú sekundu milión informácií a podnetov. Aby zabránil nadmernému vyčerpaniu, časť práce jednoducho presunie na podvedomú činnosť. Zhasnutie svetla či zamknutie dverí sú činnosti, ktoré vykonávame automaticky, bez premýšľania.

pixabay.com

Nevýhodou tohto faktu je, že nás to často vedie k pochybnostiam. Napríklad keď odídete z domu, určite začnete pochybovať, či ste vypli sporák alebo vytiahli žehličku z elektriny.

Ktorý z uvedených faktov vás prekvapil najviac? Počuli ste o nejakých iných zaujímavostiach týkajúcich sa ľudského vedomia? Podeľte sa s nami v komentároch.

Pozri aj: Ktoré slávne osobnosti zomrú tento rok? Morbídna stránka, ktorá správne predpovedala 17 úmrtí v roku 2017, zverejnila aktuálny zoznam

zdroj: babskeveci.sk (Katuš), brightside.me


Komentáre

komentárov