Vo fitku je viac baktérií ako na toalete a dlhší spánok znižuje chuť na sladké. 10 vedeckých tvrdení, ktoré by ste mali poznať

Zuzana Fulopova

V dnešnej dobe je dôležité mať prehľad, čo je pre nás zdravé a čo nie. Náš životný štýl priamo úmerne súvisí s naším zdravím. A práve preto vám dnes prinášame desať nových objavov v oblasti medicíny, ktoré by sme mali vedieť!

Článok pokračuje pod videom ↓

Mozog začína starnúť už v 25. roku života

pixabay.com

Vedci z Poľska a z Veľkej Británie sa zaoberali monitorovaním pulzovania mozgovomiechovej tekutiny. Pri tomto výskume zaznamenali, že frekvencia pulzovania spomaľuje od 25. roku. Znamená to, že tento výskum vyvracia teóriu, že mozog starne od 40. roku nášho života.

Vo fitnescentre je viac baktérií ako v toalete

pixabay.com

Ďalší výskum prišiel na to, že vo fitnescentrách je viac baktérií ako na verejnom WC. Konkrétne v telocvični bolo objavených o 362-krát viac baktérií ako na WC a dokonca o 70% nebezpečnejších pre zdravie človeka. Tieto baktérie môžu spôsobiť kožné problémy a prechladnutia. Výskum zároveň zistil, že najviac baktérií sa vyskytuje na stacionárnych bicykloch a rotopédoch, preto lekári odporúčajú používať antibakteriálne obrúsky, nedotýkať sa tváre a nechodiť naboso v šatni alebo v sprche.

Dlhší spánok znižuje chuť na sladké

pixabay.com

Odborníci z Veľkej Británie zároveň robili prieskum ohľadne vplyvu spánku na prijímanie sacharidov. Prieskum spočíval v pozorovaní 42 dobrovoľníkov s normálnou hmotnosťou, ktorí zvykli spať denne menej ako 8 hodín. Počas tohto výskumu mali spať dlhšie a zapisovať si čo skonzumovali počas dňa. Výsledky tohto výskumu objavili, že respondenti spali v priemere o 21 minút viac a zároveň spotrebovali denne v priemere 10 gramov sacharidov, čo je asi jedna tretina odporúčanej dennej dávky.

Pitie horúceho čaju zvyšuje riziko vzniku rakoviny

pixabay.com

Lekári z Číny sledovali počas 9 rokov zdravie a potravinové návyky u vyše 500-tisíc ľudí vo veku od 30 do 79, pričom v 1 731 prípadoch sa vyskytla rakovina pažeráka. Zistili, že táto choroba sa vyskytla 5-krát častejšie u pacientov, ktorí pili horúci čaj, ktorého teplota presahovala viac ako 65 stupňov Celzia. Predpokladá sa, že horúca tekutina spôsobuje poranenie vnútorných orgánov.

Slabé svetlo ovplyvňuje funkciu mozgu

Vedci z USA prišli s výskumom, že frekvencia svetla má vplyv na mozog. Počas experimentu vystavili myši slabému svetlu, v dôsledku čoho zabudli veci, ktoré sa už naučili a ani sa nevedeli naučiť novým. Následne ich vystavili jasnému svetlu a po čase bola ich mozgová činnosť obnovená. Na základe tohto výskumu predpokladajú, že slabé svetlo narúša kvalitu spojenia medzi neurónmi, a to má za následok zníženie mozgovej činnosti.

Predstavivosť znižuje bolesť

Holandská psychologicka prišla s objavom, že ak si pri nepríjemnom zákroku predstavíme, že to nebude bolieť, potom skutočne cítime menšiu bolesť. Výskum robila na dobrovoľníkoch, ktorí mali ponoriť ruku do ľadovej vody. Následne mali ponoriť ruku druhýkrát s tým, aby si predstavili, že je ich ruka chránená vodotesnou teplou rukavicou. Tento prístup fungoval a účastníci výskumu skutočne pocítili menej bolesti.

Svaly starnú kvôli mutácii v bunkách

pixabay.com

Vedci zo Švédska zistili, že starnutie svalu je zapríčinené hromadením mutácií v kmeňových bunkách. Vo veku 70 rokov tým pádom budeme mať v každej svalovej kmeňovej bunke viac ako tisíc mutácií, čo zapríčiní rozdelenie buniek a rozklad DNA.  Zároveň sa vedci pokúšajú zistiť, či tento patologický proces môže spomaliť fyzická aktivita v dospelosti.

Plešatosť v mladom veku môže byť spôsobená ochorením srdca

pixabay.com

Britskí lekári robili výskum v Indii na vzorke 2000 mužov, pričom zistili, že muži mladší ako 40 rokov, ktorí mali problém s kardiovaskulárnym systémom, začali šedivieť a strácať vlasy. To znamená, že skorá plešatosť môže súvisieť s kardiovaskulárnymi chorobami.

Pozitívny prístup chráni pred demenciou

pixabay.com

Americkí vedci skúmali starších ľudí vo veku od 80 do 100 rokov, ktorí netrpeli demenciou a prišli na jedno úžasné zistenie. Ľudia, ktorí žijú aktívny spoločenský život a zároveň majú pozitívny prístup k životu, sú v starobe odolnejší pred demenciou ako ľudia, ktorí dodržiavajú zdravý životný štýl a vyhýbajú sa všetkým zlozvykom.

Zmysel pre sebaúctu chráni v starobe pred pádom

pixabay.com

V starobe je prirodzené, že sa začneme hrbiť. Môže za to napríklad zlé držanie tela, sedavé zamestnanie alebo motorické poruchy.  Vedci z Británie však prišli na zaujímavú príčinu, prečo je tomu tak. Starší ľudia, ktorí mali viac sebaúcty, boli až o 19% menej zhrbení ako ľudia, ktorí ju mali menšiu. Zaujímavé zistenie, čo poviete?

Čo si myslíte o týchto vedeckých výskumoch? Dajte nám vedieť v komentároch!

Pozri aj: Mlieko je dobré na kosti a veľa kávy škodí. 9 mýtov o stravovaní, ktorým ľudia ešte stále veria, no nie sú vôbec pravdivé

                                                                                                                                     Zuzu, adme.ru

Najnovšie články