Detskí psychológovia radia: Toto je 10 zdanlivo neškodných viet, ktoré by ste svojmu dieťaťu nikdy nemali povedať

Určite ste aj vy v detstve často počuli vetu: „Kým všetko nezješ, nedostaneš zákusok“, alebo „Kým všetko nezješ, neodídeš od stola!“ Ako deti sme často poslúchali svojich rodičov, či už za účelom odmeny, alebo sme ich len jednoducho nechceli sklamať, či z dôvodu vynútenej poslušnosti. Častokrát môžu ale tieto zdanlivo neškodné vety spôsobiť rozvoj komplexov, s ktorými budeme v dospelosti bojovať. Aké frázy to sú a čo v nás môžu vyvolať?

pixabay

# Porovnávanie

„Pozri sa ako tvoja sestra/brat pekne papá.“ Porovnávanie detí nie je najšťastnejšie riešenie. Dieťa si môže vytvoriť predstavu, že keď jeho súrodenec robí niečo lepšie, znamená to, že je lepší ako ono samé. Ak bude neustále porovnávané, nakoniec sa začne porovnávať so všetkými a to neustále.

# Menejcennosť

„Nezaujíma ma, že ti nechutí. Tú polievku pekne zješ!“ Aj takáto veta môže vyvolať v budúcnosti problémy. Prípravou jedla strávime pol dňa a keď nám dieťa oznámi, že mu nechutí, častokrát stratíme trpezlivosť a nútime dieťa jesť aj napriek tomuto faktu. Časom však môže dieťa uveriť tomu, že jeho túžby a očakávania nie sú zaujímavé, takisto ako ono samé a môže si to preniesť až do dospelosti. Pritom stačí s dieťaťom len komunikovať.

# Problémy s nadváhou

Vety typu: „Zjedol si všetko? Šikovný chlapček,“ môžu u dieťaťa vyvolať jednoduchý záver a to ten, že bude chválené, len keď všetko zje, aj keď už nevládze. Takouto túžbou po pochvale si môže vypestovať zvyk vždy všetko zjesť, čo neskôr môže viesť k problémom s nadváhou, ktorej sa ťažko zbaví aj v dospelosti. Lepšie urobíme, ak pochválime dieťa za skutočné úspechy a nie za zjedený obed.

# Pocit viny

Aj také frázy ako „Vieš aké je to drahé? Iné deti by ti závideli a ty nad tým ohŕňaš nos!“, môžu vyvolať u dieťaťa pocit viny. Tento pocit viny si môže preniesť do dospelého života. Napríklad jeho šéf nájde spôsoby, ako ho donútiť pracovať nadčasy alebo cez víkendy.

# Uprednostňovanie druhých

Ako deti sme vždy chceli ten najväčší a najkrajší kus koláča. Keď však po vete „Najkrajší kúsok z torty dáme …“ skoro nikdy nezaznelo vaše meno, časom môžete cítiť, že si ho ani nezaslúžite. Z takejto situácie sa môže stať zvyk, pri ktorom začneme to najlepšie dávať druhým. Na svoj vlastný úkor.

# Vyvolanie averzie

„A kto povie ďakujem?“ Po jedle umy tanier!“ Po takýchto príkazoch zvyčajne nemáte chuť splniť ich. Nie je tajomstvom, že takéto autoritatívne vzdelávanie podkopáva vzťah medzi rodičmi a deťmi a taktiež vyvoláva silnú averziu voči domácim prácam. Radšej sa taktne spýtajte dieťaťa, či mu chutilo a navrhnite spoločné upratanie po jedle.

# Obmedzovanie sa

„Toto je zdravé jedlo. Musí sa jesť!“ Dieťa si môže vypestovať presvedčenie, že jesť zdravé jedlo je nevyhnutné. Časom sa z neho môže stať človek, ktorý sa začne obmedzovať v potešeniach, pretože je to nevyhnutné.

# Porucha príjmu potravy

„Ak zješ aj polievku, dostaneš zákusok.“ Psychológovia varujú, že podplácanie môže spôsobiť rozvoj všetkých druhov porúch príjmu potravy, napríklad za každú odmenu si dopriať sladkosť, či za zlyhanie odmietanie potravy. Dieťa a neskôr dospelý človek, si môže napríklad navyknúť, že pri každom strese potrebuje vyjedať maškrty, čo môže viesť k pocitu viny z prejedania sa a k následnému nezdravému chudnutiu. Začarovaný kruh, čo poviete?

# Závislosť na nezdravých potravinách

„Jeme len správne a zdravé jedlo!“ Ak budeme dieťaťu vštepovať napríklad to, že cukor je jed, alebo že vajcia spôsobujú vysoký cholesterol, môže ho to priviesť k záveru, že má rado nezdravú stravu a teda bude mať pocit viny. Časom z neho môže vyrásť tzv. hypochonder alebo si vždy dopraje to, čo mal v detstve zakazované.

# Chronický pocit viny

Vety typu „Zase ješ?“ alebo „Ako sa do teba toľko zmestí?“, počuje dieťa často v dospievaní, keď jeho organizmus potrebuje viac jedla. Miesto výčitiek však potrebuje počuť, aké je krásne, milované a šikovné. Dokonca aj keď má problémy s nadváhou, neupozorňujme na ňu, ale snažme sa spoločne s dieťaťom pracovať na stratégii zdravého stravovania. Pri výčitkách totiž môžeme u neho docieliť rozvoj chronického pocitu viny.

Súhlasíte aj vy, že niektoré slovné frázy by sme nikdy nemali rozprávať dieťaťu? Dajte nám vedieť v komentároch.

Pozri aj: Psychológovia odporúčajú: 1 zlaté pravidlo pri výchove, ktoré vám pomôže vychovať z dieťaťa úspešného a slušného človeka

                                                                                                                                     Zuzu, adme.ru