Toto je dôvod, prečo by sme nemali život obetovať len deťom! Neskôr nám našu lásku nikdy neopätujú tak, ako by sme si predstavovali


Vydala sa skoro, sotva stihla dokončiť vysokú školu a už mala prvé dieťa a hneď na to druhé. Čas na kariéru a záľuby jednoducho neostal. Ostal len čas na rodinu, ktorý bol tak radosťou ako aj povinnosťou. Variť, upratovať, starať sa o domácnosť. Deti sa pre ňu stali zmyslom života aj keď mala občas pocit, že im obetovala príliš veľa.

pixabay.com

Deti vyrástli, doštudovali a odišli žiť do iných krajín. Život obetavej matky bol v ťahu, stratila zmysel a entuziazmus. Nebola už pre nikoho, nikoho nemala. Deti sa jej poďakovali a odišli a spolu s nimi aj radosť z ich úspechov a doposiaľ aj bezhraničnej lásky. Výsledkom snaženia bola osamelosť, pocit rozbitého srdca a vina za to, že sa nevenovala viac sebe a tomu, čo napĺňalo aj ju.

Dávať priveľa?

Príbeh z iného súdka reže do živého ešte viac. Táto žena otehotnela s mužom, ktorý ho nechcel a ona sa rozhodla, že ho vychová sama. Narodil sa chlapec a jeho mama žila len láskou a starostlivosťou, vynahrádzala mu všetko, čo mu mal dať otec, ktorý tu preňho nebol. Zabúdala na seba, obetovala sa a poskytla chlapcovi život ako z rozprávky aj napriek tomu, že netvorili kompletnú rodinu. S chlapca vyrástol úspešný mladý muž, ibaže mal pocit, že všetko dostane na zlatom podnose. Výsledok? Dnes má 50 rokov, žiadne záväzky, stále žije so svojou matkou. Neschopnosť postarať sa sám o seba mu „zabezpečila“ nenaplnený život v samote v byte so starnúcou mamou.

pixabay.com

Iná žena mala už štyridsiatku na krku a bola sama. Rozhodla sa, že bude mať dieťa, ktoré jej život naplní šťastím. Nechala sa umelo oplodniť a mala dcéru. Túžila pre ňu zrealizovať všetko na svete. Najviac však túžila spraviť z nej svoj obraz a všetko, čo ona nedosiahla malo dosiahnuť dievča. Celý život chcela byť klaviristkou, no jej vlastná matka jej to nedovolila. A tak zobrala svoju dcéru ešte ako predškoláčku do hudobnej školy a začala navštevovať hodiny klavíra. Dievča však postupne začalo klavír nenávidieť. Matke sa však bálo protirečiť, pretože ho vždy zasypala vlnou výčitiek, ktorými mu dala najavo, že pre ňu obetovala celý život. Výsledok? Matka si splnila svoje sny a túžby na vlastnom dieťati, ktoré ale šťastné nebolo. K jeho vlastnému šťastiu ho totiž nepustila a tak sa stalo človekom bez vlastných ambícií.

pixabay.com

Nešťastné deti, nešťastní rodičia

Podobných príbehov existuje na svete mnoho a každý je v niečom podobný. Rodičia obetujú svoj život deťom, tie však vyletia z hniezda a na rodičov už neostane priestor. Alebo z hniezda nevyletia a stanú sa z nich zatrpknutí ľudia naveky naviazaní na svojich rodičov. Takýchto ľudí chodia po svete milióny. Indická múdrosť hovorí, že dieťa je vo vašom dome hosťom. Táto múdrosť predbehne všetky očakávania a je pravdivejšia, než čokoľvek na svete. Rodičia by nemali žiť pre deti, pretože tie nie sú ich majetkom. Povinnosťou rodičov je poskytnúť im šťastné detstvo, dať im najdôležitejšie veci, aby sa necítili ochudobnení, nešťastní, či zatrpknutí. V správny čas ich treba pustiť do sveta a nehľadieť za nimi so smútkom v očiach ale s radosťou, že našli svoju vlastnú cestu. Dieťa by nemalo byť stredobodom vesmíru žiadneho rodiča.

pixabay.com

Dávajme preto, ale neobetujme všetko. Nezabúdajme na seba a svoje záľuby, radosti, lásky, či smiech. Nezabúdajme na svoje povinnosti a ani naše deti nebudú potom zabúdať na tie svoje. Deti nepotrebujú naše obete, deti potrebujú našu lásku. Dovoliť a dopriať im všetko je nezmysel, ktorý plodí len ďalšie nezmyselné veci v ich životoch. Dať deťom pocit výnimočnosti je jedna vec, no dávať im ho celý život je niečo celkom iné. Môžu z nich vyrásť ľudia vedomí si svojej bezhraničnej hodnoty, no hodnotu iných ľudí a tobôž svojich rodičov už nebudú schopní oceniť.

pixabay.com

Pápež František povedal: „Ježišovi rodičia išli do chrámu, aby potvrdili Bohu, že ich syn patrí jemu a oni sú len ochrancovia jeho života, nie jeho majitelia. To by nás malo viesť k vedomiu, že aj my ako rodičia máme deti, aby sme ich na tomto svete ochraňovali a nie ich vlastnili!“

Netreba zabúdať na seba a netreba si odopierať to, čo nás robí šťastnými. Naše deti nikdy nebudú dostatočne schopné oceniť čo všetko sme pre nich spravili, rovnako tak, ako my nie sme schopní oceniť, čo všetko spravili a obetovali naši rodičia pre nás. Čo si o tom myslíte? Dajte nám vedieť v komentároch.

zdroj: babskeveci.sk (M), takprosto.cc


Komentáre

komentárov