Fotografia, ktorá dojíma k slzám. Sestra na nej pomáha malému bračekovi, ktorý má leukémiu

Hyriaková Kristína

Foto: pexels

Rakovina často postihne ľudí, ktorí sú nám najbližší. Asi sa však zhodneme v tom, že najhoršie je, keď sú jej obeťou práve deti. Je to niečo, čo nechce zažiť žiadny rodič.

Článok pokračuje pod videom ↓

Rakovina neobchádza ani deti

Ako uvádza Národné centrum zdravotníckych informácií, na Slovensku za posledných 30 rokov registruje viac ako 4500 detí (od 0 do 14 rokov) s onkologickým ochorením, pričom najčastejšie ide o leukémiu. Mamička malého Becketta Kaitlin Burge založila na Facebooku stránku Beckett Strong, na ktorej píše, že jej synovi bola v apríli v roku 2018 diagnostikovaná akustická leukémia. Práve na tejto stránke zdieľa príbeh jej syna. Najnovšie však zdieľala fotografiu, ktorá sa dotkla mnohých ľudí na internete.

Fotografia, ktorá vás dostane

Na fotografii je jej syn Beckett na toalete spolu so svojou sestrou, ktorá ho utešovala, keď sa necítil dobre. Fotografia má viac ako 40 000 reakcií a mnohí ľudia jej píšu, že sa za malého chlapca modlia. Čo je však oveľa srdcervúcejšie je príspevok, ktorý ku fotografii napísala. „Jedna vec, ktorú vám o rakovine u detí nikto nepovie je, ako to postihuje celú rodinu. Vždy sa dozviete o finančných a lekárskych bojoch, ale ako s tým zápasia rodiny, ktoré majú deti?“ napísala.

Keď súrodenci nechápu, čo sa deje

„Medzi mojimi deťmi je odstup 15 mesiacov. Spolu boli v škole, hrali sa doma a zrazu spolu sedia v chladnej nemocničnej izbe. Moja, vtedy 4-ročná dcéra, sledovala, ako jej brata berie sanitka a ako ho berú na jednotku intenzívnej starostlivosti. Pozerala sa na tucet lekárov s maskami na tvári. s ihlami v rukách a snažili sa do jeho tela dostať lieky a ona bola úplne bezmocná. Vedela iba to, že niečo nie je v poriadku s jej bratom, s jej najlepším priateľom. Inak si nebola istá, čo sa deje.“

Jej brat sa úplne zmenil

„Asi po mesiaci, keď bol prepustený z nemocnice, ho sledovala, ako sa snaží chodiť a hrať. Živý, energický malý brat, ktorého kedysi poznala, bol zrazu tichý, chorý a veľmi ospalý. Nechcel sa hrať. Nerozumela tomu, ako je možné, že predtým dokázal chodiť a zrazu nevie takmer nič urobiť bez pomoci. Nerozumela ani rôznym terapiám, ktoré musel absolvovať, bolo to pre ňu nepochopiteľné… prečo sa on nemusel vrátiť do školy, ale ona áno?“

Deti sa musia podporovať

„Deti potrebujú podporu a spolupatričnosť a nemali by sa držať vo veľkej vzdialenosti od chorého. Je dôležité preukázať, že bude o ne postarané bez ohľadu na situáciu. A ona to pochopila, preto keď ochorel, strávila veľa času vedľa neho v kúpeľni. Zostala pri ňom. Podporovala ho a starala sa o neho bez ohľadu na situáciu. Teraz sú si bližší a stále sa o neho stará… Zvracanie medzi hraním. Prebudenie a zvracanie. Stojí pri boku svojho brata a šúcha mu chrbát, zatiaľ čo jemu nie je dobre.“

Je úžasné, ako si dokážu súrodenci pomôcť, keď je to potrebné. A hoci rakovina je hrozná vec, ktorá ľudí zasiahne vtedy, keď to vôbec nečakajú, prináša so sebou aj krásne príbehy.

Najnovšie články