Kratšie letné večery, alebo temné zimné rána. Takto to bude na Slovensku vyzerať po zrušení striedania letného a zimného času


Letný čas je súčasťou života v našej krajine od roku 1979. Už čoskoro však bude zrejme minulosťou. Po tom, ako Európska únia podporila zrušenie striedania času, majú konečné rozhodnutia učiniť vlády jednotlivých krajín. Ministerstvo práce navrhuje ponechať na Slovensku zimný čas, napriek tomu, že Slováci v celoeurópskej ankete hlasovali presne opačne. 

Pred pár týždňami ste sa i vy mohli zúčastniť celoeurópskeho prieskumu o zrušení striedania zimného a letného času. Zo všetkých členských krajín Európskej únie v ňom svoj názor vyjadrilo až 4,6 milióna ľudí. Výsledky sú pritom pomerne jednoznačné. Až 86% obyvateľov EÚ je za zrušenie striedania času. Na Slovenskú tento návrh získal podporu až 80% ľudí, ktorí sa prieskumu zúčastnili. Európska únia je teda za zrušenie striedania zimného a letného času, finálne rozhodnutie však zostáva na jednotlivých členských štátoch.

Foto: Odpovede občanov EÚ na otázku, či sú za zrušenie striedania letného a zimného času (Európska komisia)

Zo Slovákov, ktorí sa do ankety zapojili, hlasovala viac ako polovica za zachovanie letného času. Ministerstvo práce však pri prípadnom zrušení striedania času plánuje ponechať ten zimný. Rezort svoje rozhodnutie podmieňuje tým, že práve zimný čas je pre život v našich zemepisných šírkach prirodzenejší. Je vysoko pravdepodobné, že práve budúci rok bude posledný, počas ktorého sa bude v Európe čas meniť. Ako by to teda mohlo na Slovensku v budúcnosti vyzerať?

Foto: Odpovede občanov EÚ na otázku, ktorý čas by zachovali vo svojej krajine permanentne (Európska komisia)

Slovensko a zimný čas

To, že zimný čas je pre región strednej Európy prirodzenejší, je nespochybniteľný fakt. Letný čas bol v Československu permanentne zavedený až v roku 1979 z jednoduchých dôvodov. Prispôsobiť ľudské aktivity slnku a ušetriť elektrickú energiu spotrebovanú najmä na umelé osvetlenie. Rozdiely v úspore sú však v súčasnosti už zanedbateľné a práve preto prišiel z pôdy Európskeho parlamentu návrh na zrušenie pravidelného prestavovania hodiniek.

Povedzme teda, že by si Slovensko do budúcnosti ponechalo zimný čas. Je teda logické, že počas zimy sa nič nezmení. Slnko bude od jesene až do zimného slnovratu vychádzať stále neskôr a naopak zapadať čoraz skôr. Najmenej slnka si tak, ako po starom, užijeme počas Vianočných sviatkov, kedy napríklad v Bratislave slnko vychádza až po pol 8. ráno a zapadá krátko pred 16. hodinou.

Počas zimy teda ostane všetko nemenné. Na rozdiely si však budeme musieť zvyknúť počas teplých mesiacov. Ak by Slovensko od jesene 2019, kedy by sa mal čas posunúť naposledy, zaviedlo permanentný zimný čas, koncom marca 2020 si už nebudeme musieť prestavovať svoje hodinky o hodinu dopredu.

29. marca 2020 (v deň, kedy by sa po starom presúval čas) by tak slnko v Bratislave nevyšlo o približne 6:30, ale podobne, ako predošlý deň asi o 5:30 ráno. Od tohto dňa by nasledovne až do letného slnovratu vychádzalo stále skôr. Počas najdlhšieho dňa, v druhej polovici júna, by tak v Bratislave vychádzalo už pred 4. hodinou ráno a zapadalo krátko pred 20. večer. Na východe krajiny pritom prvé slnečné lúče ľudí zobudia už o pol štvrtej nadránom.

Foto: zdroj – Wikimedia, úprava: autor

Predstavme si teraz taký august. Bežný prázdninový deň, kedy si ešte stále radi užívame slnečné letné dni. V Bratislave po uplatnení permanentného zimného času, posledný prázdninový víkend v auguste 2020, ľudí slnko zobudí krátko po 5. hodine ráno. To znie celkom v poriadku. Šok však príde podvečer, keď si uvedomíme, že Slnko zapadne krátko po pol siedmej večer. Najmä v závere leta si tak budeme musieť privykať na de facto kratšie dni.

Ak by si Slovensko ponechalo letný čas

Pozrime sa však aj na opačnú situáciu a to scenár, že by Slovensko zrušilo striedanie letného a zimného času a za trvalý by zvolilo ten letný. Počas leta by sme si teda mohli slnečné lúče užívať tak dlho ako doposiaľ. Zmenil by sa totiž zimný režim. Koncom októbra 2020 by sme si teda hodinky neposunuli o jednu hodinu dozadu, slnko by v hlavnom meste vychádzalo pred pol 8. ráno a zapadlo asi desať minút pred 18.

Až do zimného slnovratu by s permanentným zachovaním letného času, slnko vychádzalo čoraz neskôr. Počas najkratšieho dňa by sa tak prvé slnečné lúče v Bratislave objavili až po pol deviatej ráno. Na druhú stranu by však Slnko nezapadlo už o 16. hodine, ale potiahlo by to do 17. hodiny. Museli by sme si tak zvykať na temnejšie rána, no zachovali by sa dlhšie letné večery a počas zimy by sme mali hodinu svetla v poobedných hodinách navyše.

Foto: zdroj – Wikimedia, úprava: autor


Komentáre

komentárov