Hoci si množstvo z nás myslí, že žijeme v hroznej dobe, kedy sú ľudia na seba zlí a zákerní, nie je to celkom pravda. O tom, že ľudskosť nevymrela, sa môžeme presvedčiť každý deň, a to aj vďaka takýmto príbehom.
Kedy ste naposledy pomohli mamičke s kočíkom pri nastupovaní do autobusu? To, čo by mala byť samozrejmosť, sa však stáva raritou. Dopravný podnik Bratislava však zverejnil nádhernú pochvalu, ktorú dostali pre jedného zo svojich vodičov. Celý príbeh má už viac ako tisíc reakcií a niet sa čomu čudovať.
„Dnes som po čase zistil, že to s nami na tom malom zaprdenom Slovensku nie je až tak zlé. Poznáte to, keď vám električka zavrie dvere rovno pred nosom? Dnes sme zažili úplne niečo iné. Čakali sme na električku 9 s kočíkom na zástavke Súmračná. Bolo niečo pred 17:00, keď sme v diaľke videli prichádzajúcu električku. „Stará“ zahundral som nahlas, keď som pochopil, že sa k nám blíži stará električka so schodíkmi, nevľúdna ku kočíkom, vozíčkarom alebo starým ľuďom…
Keď vodič vystúpil, zostali prekvapení
Električka s označením 7118 vchádza na nástupište. Kývnutím rukou upozorňujem vodiča električky, že budeme nastupovať s kočíkom. V tom pri nás zastavil prednými dverami. Otvára sa kabínka a vystupuje mladý vodič v krátkom tričku s logom Dopravného podniku. Nerozumiem prečo vystupuje a prekvapene chytáme s Maťkou kočík a chceme nastúpiť.
V tom vodič električky s úsmevom požiada Martinu, aby kočík položila, že on mi pomôže s nástupom… „Čože?“ prekvapene mi prebehne hlavou. Waaau. Nespočetnekrát mu ďakujeme a mladý vodič s úsmevom nastupuje do kabínky. Pred zatvorením dverí sa ešte spýta, kde vystupujeme… Celú cestu s Martinou sedíme a pozeráme sa na seba a usmievame sa. Napriek tomu, že sedíme v starej električke, vodič z nej spravil to najkrajšie a najvľúdnejšie miesto na Zemi. Miesto plné lásky a krásy… že Waaaau, rešpekt a úcta.
Tisíce reakcií
Pri vystupovaní mi opäť s úsmevom pomohol a zaprial krásny zvyšok dňa… Spravil nám ho naozaj prekrásny. Topový. Nezabudnuteľný. Moje nespočetné ĎAKUJEM patrí mladému vodičovi, ktorého DNA je slušnosť, empatia, vľúdnosť, pochopenie. Som presvedčený, že takýchto zamestnancov by si mal Dopravný podnik Bratislava hýčkať a opatrovať. Aby toto dobro a lásku, ktoré v sebe majú, vedeli poslať ďalej. Na svojich kolegov, cestujúcich… A možno jedného dňa by sme sa zobudili do ideálneho sveta. Má to stále zmysel.“
Hoci by takéto veci mali byť samozrejmosťou, vždy nám dokážu vykúzliť na tvári úsmev. Práve maličkosti nás však inšpirujú k tomu, aby sme svet ešte nezatracovali a mysleli na to, že v ľuďoch sa vždy dá nájsť kúsok dobra, ktoré vám spraví deň krajším.
Nahlásiť chybu v článku