Mária vzdeláva slovenské deti v Írsku. „Za výchovu dieťaťa je zodpovedný rodič a nie učiteľ“

Kristína Hagarová Ešte viac

Foto: Archív TASR Pavol Ďurčo

Mária Pacherová je Slovenka žijúca dlhodobo v zahraničí. Do Írska odišla v roku 2006 a počas leta riešila rozdielové skúšky, ktoré muselo absolvovať jej dieťa. Nevedela sa zmieriť s tým, že dieťa takto oberá o prázdniny, kedy by si malo oddýchnuť a nabrať nové sily. Práve preto sa rozhodla, že v Írsku založí slovenský vzdelávací inštitút.

Mnohí Slováci sa rozhodnú pre život v zahraničí spolu so svojimi deťmi. Nezáleží však na tom, kde konkrétne sa nachádzate a či vaše dieťa navštevuje školu v zahraničí. Podľa portálu EduWorld ak má dieťa trvalý pobyt na Slovensku, je rodič povinný prihlásiť tu dieťa aj do školy. Máriina „slovenská škola“ v Írsku patrí medzi unikáty. Vzdelávacie centrum pre slovenské deti v Írsku poskytuje obrovské možnosti. Aj vďaka nemu si deti pamätajú na svoje korene.

Foto: pixabay

Čo vás viedlo k založeniu takejto inštitúcie?

Dôvodov bolo naraz hneď niekoľko. Do Írska som prišla v roku 2006 spolu so svojím, vtedy ešte školopovinným dieťaťom, ktoré bolo treba pripraviť na rozdielové skúšky. Prvýkrát sme tak urobili cez prázdniny prostredníctvom súkromnej učiteľky, ale už vtedy mi bolo jasné, že je to voči tomu dieťaťu nefér a každé dieťa si zaslúži užiť si letné prázdniny slobodne a bezstarostne.

Časom mi tiež začalo chýbať moje hobby zo Slovenska, kde som sa vo voľnom čase spolu s priateľmi venovala deťom zo znevýhodneného prostredia a organizovala som pre ne výtvarné tvorivé dielne. V tom čase som zistila, že existuje portál pre Slovákov žijúcich v Írsku, kde sme sa mohli spoločne poradiť o rôznych otázkach, ktoré život v zahraničí prináša a tak som zistila, že nie som jediná, ktorá sa zaoberá štúdiom svojho dieťaťa. A tak sa tieto dve myšlienky spojili v nápad zorganizovať spoločné stretnutia rodičov s deťmi, najskôr len pri tvorivých dielňach a v zapätí sme pokračovali v príprave spoločného vyučovania.

Foto: pixabay

Je ťažké založiť slovenskú školu v zahraničí?

Keď sme v septembri 2007 začínali, nemali sme veľa možností získať akékoľvek informácie o takomto doplnkovom vyučovaní v zahraničí. Oslovili sme síce organizáciu už poskytujúcu podobné služby v Anglicku, avšak pravdepodobne z dôvodu ich pracovnej zaneprázdnenosti vtedy k spolupráci nedošlo. Keďže sme ako občania členského štátu EÚ nemali štatút národnostnej menšiny, na žiadnu pomoc od hostiteľského štátu sme nárok nemali.

V tom čase nám pomocnú ruku podal Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí formou ich grantového programu a tiež na výbornej úrovni bola i spolupráca s naším zastupiteľským úradom. Mimochodom minulú i súčasnú podporu Veľvyslanectva SR v Írsku nám mnoho iných krajanov úprimne závidí. Rovnako pozitívne hodnotíme i vzťah našej organizácie s Veľvyslanectvom Írskej republiky na Slovensku. Čo sa týka priameho založenia Vzdelávacieho centra, najväčším problémom bolo získanie vhodných priestorov.

Mala som však šťastie a sestra môjho zamestnávateľa bola členkou dozornej rady v niekoľkých základných školách a riaditeľovi jednej z nich poskytla za nás záruku. Čo sa týka získania právnej subjektivity v Írsku, tak tento proces nie je zložitý. Stačilo dohodnúť si stretnutie na daňovom úrade a počas stretnutia sme vyplnili potrebné dokumenty a organizáciu zaregistrovali.

Foto: pxhere

Aké vzdelanie a skúsenosti ste museli mať?

V čase zrodu organizácie sme sa nad potrebným vzdelaním nezamýšľali. Teda okrem pedagógov. To nám bolo jasné od začiatku. Deti by mal učiť kvalifikovaný pedagóg, ktorý najlepšie vie, ako viesť vyučovanie. Naši budúci žiaci mali šťastie, všetci naši pedagógovia v minulosti aj súčasnosti mali a majú relevantné vzdelanie a mnohí aj dlhoročnú prax na Slovensku.

Ja sama som si počas uplynulých  rokov, keďže som v minulosti vykonávala úplne inú profesiu, doplnila pedagogické vzdelanie. Najskôr som si urobila ďalšiu „maturitu“ zo špeciálnej pedagogiky, potom nadstavbu z manažmentu v školstve a splnila som si aj svoj dávny sen, vyštudovala som vysokú školu pedagogického zamerania, keďže v minulosti som možnosť štúdia na vysokej nemala.

Aké výhody inštitúcia predstavuje pre deti?

Deti majú možnosť pravidelného vyučovania pod vedením pedagóga. Pravidelné, postupné osvojovanie si nového učiva je z dlhodobého hľadiska určite efektívnejšie, než jednorazové intenzívne získanie vedomostí bez možnosti ich upevňovania v praxi. Rovnako i štúdium v kolektíve je pre deti výhodnejšie než samoštúdium. Okrem vedomostí tak dieťa prehlbuje aj svoje sociálne zručnosti a získava svoju identitu.

Ako prebieha vyučovanie v takejto škole?

Navštevovaním nášho vzdelávacieho centra dieťa získava možnosť doplnkového vzdelania v materinskom jazyku. Povinnú školskú dochádzku si plní v bežných školách v hostiteľskej krajine počas bežného pracovného týždňa. Z uvedeného dôvodu ako i z nemožnosti centralizácie (naši žiaci za vzdelaním často cestujú i z veľmi vzdialených miest) je v súčasnosti možné takéto vyučovanie organizovať len počas víkendov, v našom prípade v sobotu.

Vyučovanie sa koná dvakrát mesačne v rozsahu piatich vyučovacích hodín. Po vyučovaní majú žiaci možnosť navštevovať  iné záujmové krúžky a mimoškolské aktivity ako divadlo, rôzne kultúrne akcie organizované za účelom priblížiť ľudové zvyky a tradície zo Slovenska tejto generácii detí vyrastajúcej v zahraničí.

Aký je rozdiel medzi vyučovaním vo vašej škole a v bežnej na Slovensku?

Veľký. Je to podmienené najmä skutočnosťou, že v Írsku deti začínajú školskú dochádzku vo veku 4 rokov. Čiže v našej „prvej“ triede už zväčša plynulo čítajú a píšu po anglicky. Náš pedagóg musí k osvojovaniu slovenčiny pristupovať veľmi obozretne, aby nenarušil doterajšie vedomosti dieťaťa, ale správnym spôsobom mu dokázal vysvetliť rozdiely a na týchto základoch staval ďalšie prehlbovanie vedomostí. O tejto otázke by sa dalo ešte hovoriť veľmi dlho a veľmi veľa.

Foto: pixabay

Čo si myslíte o školách a o celkovom vzdelávacom systéme na Slovensku?

Mnohí so mnou asi súhlasiť nebudú, ale ja som presvedčená, že naše školstvo určite bolo a v mnohom verím, že aj ešte stále je, na výbornej úrovni. Samozrejme, že neviem celkom dobre posúdiť súčasnú situáciu po mojom odchode pred 13 rokmi, ale môžem porovnať školskú dochádzku svojho syna v oboch štátoch a vlastne aj tú svoju a toto porovnanie mi vychádza jednoznačne v prospech Slovenska.

Môj postoj sa však ťažko obhajuje a vysvetľuje vo svetle medializovaných udalostí o vývoji školstva v posledných rokoch. No a tiež vzhľadom na umiestnenie Slovenska v rebríčku OECD (PISA). Naše nelichotivé umiestnenia vážne nechápem, ale chybu by som určite nehľadala
v schopnostiach našich učiteľov.

Čo by sa podľa vás malo v slovenskom školstve zmeniť?

Určite by sme sa mali zamyslieť nad tým čo a ako vlastne „zlepšujeme“. Myslím, že nielen v školstve sa v minulosti urobila chyba odmietnutím všetkého „starého“ a bezkritického prijatia toho „nového“ doposiaľ nepoznaného. Hlavne by bolo asi na mieste zamyslieť sa najmä nad dôležitosťou vytýčenia hraníc pri výchove detí. Vrátiť do výchovy rešpekt a plnenie si povinností. Uvedomiť si, že za výchovu dieťaťa je zodpovedný rodič a nie učiteľ. Úlohou učiteľa je v dieťati rozvinúť záujem o vzdelanie a sprístupniť mu zdroje vedomostí.

Foto: pixabay

Venujete sa aj iným projektom pre slovenské deti v zahraničí alebo na Slovensku?

Ako som už spomenula, okrem samotného vyučovania naše vzdelávacie centrum organizuje aj mimoškolské aktivity, ktoré sú zamerané najmä na priblíženie kultúrneho dedičstva Slovenska. Okrem toho je v súčasnosti mojou prioritou rozvinúť spoluprácu s Ministerstvom školstva (MŠ VVŠ SR) s poskytovateľmi vzdelania v zahraničí tak, aby čoraz väčšie množstvo slovenských detí, ktoré dočasne, respektíve dlhodobo vyrastajú v zahraničí, malo prístup k vzdelaniu v materinskom jazyku.

Aby neznalosť štátneho jazyka v budúcnosti nebránila jeho návratu do vlasti. Ale najdôležitejší dôvod na osvojovanie si materinského jazyka z môjho pohľadu je aby si dieťa malo možnosť utvoriť väzby na širší okruh jeho rodiny. Aby tieto deti mali jasno v tom kým sú, aby mali pevne zadefinovanú svoju identitu, tak potrebnú pre ich zdravý psychický vývoj.

0
Komentovať (0)