Môj syn nechcel spávať vo svojej posteli a tak som ho nechala s nami aj keď už bol veľký. Všetko sa zmenilo, keď som zistila TOTO!


Deti sú veľmi krehké tvory, obzvlášť v tom najranejšom veku. Preto sú rodičia, čo sa týka výchovy ich ratolestí, často úzkostliví a prehnaná starostlivosť môže zachádzať až do extrémov. Na druhej strane sú i rodičia, ktorí deti vychovávajú k čo najväčšej samostatnosti už od malička, čo môže v konečnom dôsledku viesť i k chladnejším citom či menej pevným putám. Mnoho rodičov práve rieši dilemu, či spať s dieťaťom v jednej posteli, umiestniť ho do postieľky alebo ho čo najskôr nechať spať v samostatnej izbe. Ak si kladiete rovnaké otázky alebo ste nastávajúcim rodičom, tento článok vám možno poradí, ako takúto situáciu riešiť čo najefektívnejšie.

maxpixel.freegreatpicture.com

Otázka detského spánku je nesmierne dôležitá už od prvých dní malých ratolestí. Je všeobecne známym faktom, že noc, tma a podivné zvuky sú často desivou kombináciou, a to i pre mnohých dospelých. Najmä v detskom ponímaní toto neznáme prostredie vzbudzuje hrôzu a na predstavy príšer alebo duchov si iste z detstva spomenieme i my.

Minimum skúseností, ktoré má malé dieťa spôsobuje, že na základe nekompletných informácií o vonkajšom svete si „malý človek“ nedokáže poskladať úplnú skladačku. Práve preto si deti viac domýšľajú a ich fantázia je omnoho väčšia ako u nás dospelých. Nočné predstavy preto dokážu dieťa poriadne vydesiť.

flickr.com

Deti do troch rokov sú nesmierne fixované na hmatové stimuly a vnímajú i najmenší dotyk či ľudskú blízkosť a teplo. Rodič by sa mal starať o čo najlepší vývoj svojho dieťaťa, či už po fyzickej alebo psychickej stránke. Práve rodičovská blízkosť, dotyky a pohladenia majú nesmierne pozitívny vplyv na dieťa. Príkladom je aj situácia, keď dieťa počas spánku náhle prestane dýchať, no i nevedomý dotyk jeho tela a celkový telesný kontakt dokáže obnoviť dýchací cyklus. Dokonca i syndróm náhleho úmrtia dojčiat je u detí, ktoré nespia samé, veľmi zriedkavý.

pixabay.com

Deti, ktoré spia s rodičmi, pociťujú komfort a pohodlie, čo pomáha formovaniu ich pokojnejšej povahy. Samota a nedostatok kontaktu je častou príčinou úzkostných stavov nielen u malých detí. Tie počas izolácie zažívajú často strach a stresujúce momenty, ktoré majú nesmierne negatívny vplyv na psychiku dieťaťa.

Dieťa, ktoré spí v posteli rodičov, by preto nemalo byť ničím neprirodzeným. Práve naopak, svojmu bábätku tak zaručíte najväčší komfort a nenahraditeľný pocit bezpečia. Aj tu však platí, že by ste sa mali opierať i o takzvaný zdravý sedliacky rozum a v prípade, že je jeden z rodičov chorý alebo má v sebe alkohol, je najrozumnejším riešením uložiť dieťa do postieľky.

flickr.com

Dnes už existujú i postieľky prepojené s posteľou rodičov a spánok bábätka v rodičovskej posteli nemusí byť každodenným pravidlom. Najdôležitejšie je však dať dieťaťu danú možnosť. Zabezpečiť, aby dieťa vedelo, že ste tu pre neho a kedykoľvek sa bude cítiť vystrašene či nepríjemne, môže nájsť útočisko pri rodičoch. Musíte byť osobami, s ktorými ten malý ustráchaný človiečik počíta a má v nich istotu.

Do akého veku však dieťaťu dovoliť spávať s rodičmi? Možno už tušíte, že jediná správna odpoveď neexistuje. Deti sú tak individuálnymi bytosťami, že púšťať sa do univerzálnych záverov by asi nebol najrozumnejší nápad. Jednoducho načúvajte potrebám svojho dieťaťa a snažte sa uvážene balansovať medzi racionálnou a emocionálnou stránkou veci. Buďte láskavým a chápavým rodičom s triezvym úsudkom a určujte dieťaťu potrebné mantinely.

pixabay.com

Ak sa dieťa objavuje noc čo noc vo vašej spálni, aj keď už má vlastnú izbu, pokúste sa zistiť dôvod jeho opakovaných „návštev“. Rozlišujte zvyk či rozmaznanosť a reálny detský strach. Pokiaľ máte dojem, že vaše dieťa si nevie poradiť so samotou a desivými nočnými predstavami, čo najviac sa s ním o tom cez deň rozprávajte. Výbornou pomôckou, ktorá takmer nič nestojí, je i nočná lampa. Je určite omnoho ľahšie zaspať v mäkkom svetle lampy ako počas hrozivých výjavov v tme noci.

V zdravom vzťahu, kde nechýba komunikácia, si dieťa začne uvedomovať svoju a rodičovskú osobnú zónu a zároveň chápe, že nočný príchod do rodičovskej postele už nie je samozrejmosťou ale nevyhnutným prípadom. Týmto spôsobom si vaše dieťa postupne odvykne od spánku s vami a preklenie sa do obdobia, kedy mu je najprirodzenejším spánok vo vlastnej posteli.

pixabay.com

Zvoľte preto rozumný prístup a pamätajte na vyhýbanie sa akýmkoľvek extrémnym riešeniam. Nedržte sa striktne pravidiel a snažte sa čo najviac načúvať svojmu dieťaťu. Práve to by malo byť faktorom, ktorý z vás urobí výnimočného rodiča.

Pozri aj: TEST: Rok narodenia úzko súvisí s vašou karmou! Toto máte napísané vo svojom osude a mali by ste …

zdroj: babskeveci.sk (Jana L), takprosto.cc


Komentáre

komentárov