Netvárme sa, že sme porazili rasizmus. Svoje miesto má tam, kde by sme ho čakali najmenej

V sobotu Slovenskom otriasla správa o tom, že rodičia detí, ktoré mali absolvovať prvé sväté prijímanie sa spojili v tej najhoršej možnej veci. Dievčatko inej farby pleti spoločensky odsunuli na druhú koľaj a žiadali, aby počas slávnosti nesedelo s ostatnými deťmi. Dôvod? Pred Bohom si evidentne nie sme všetci rovní.

Stalo sa to na mieste, kde by sme to čakali najmenej. V kostole, v kresťanskom spoločenstve, medzi skupinou ľudí, kde si členovia navzájom pomáhajú, kde majú milovať a rešpektovať svojho blížneho, kde rasizmus nemá dostať prednosť, kde by dávno nemal existovať. Horšia je skutočnosť, že malé dievčatko bude mať navždy v pamäti, že sa takmer svojho svätého prijímania nemohlo zúčastniť tak, ako jej kamaráti a to len kvôli tomu, že má inú farbu pleti.

Skupina trnavských detí v sobotu absolvovala prvé sväté prijímanie v Bazilike svätého Mikuláša. Slávnosť sa uskutočnila podľa zaužívaných zvyklostí, hoci niekoľko hodín predtým hrozil incident. Prípravu oslavy totiž narušila skutočnosť, že niektorí rodičia si neželali, aby rómske dievča sedelo pred oltárom v lavici s ostatnými.

Matka dievčaťa to napísala na sociálnu sieť a rozvírila diskusiu. „Viete mi niekto poradiť, kde podať sťažnosť na faru pre diskrimináciu? Máme absolvovať, teda dcérka, prvé sväté prijímanie, boli sme na spovedi a rodičia tých detí chcú, aby moja dcéra nesedela vpredu s ostatnými detičkami, že my ako rodina máme sedieť vzadu,“ napísala matka. Doplnila, že neskôr dostala ponuku, že dieťa môže prijímanie absolvovať aj osobitne.

Prijímanie v sobotu v bazilike absolvoval aj syn predsedu Trnavského kraja Jozefa Viskupiča. Ten sa o probléme dozvedel až vchádzajúc do baziliky. „Situácia bola pred začiatkom taká, že dievča malo sedieť samostatne vzadu v jednej lavici,“ opísal situáciu pre TASR Viskupič. Kontaktoval kaplána a povedal mu, že preňho je „takýto príklad segregácie neprípustný“ a bol by rád, keby kaplán súhlasil s tým, že dievča bude sedieť spolu s rovesníčkami. „Napokon súhlasil, informoval som o tom prítomné katechétky, ktoré s deťmi boli, a obrad sa uskutočnil tak, že všetky sedeli pokope,“ dodal Viskupič. V záverečnej reči, ktorú Viskupič za rodičov podľa plánu predniesol, poďakoval kaplánovi, že sa zachoval správne, lebo „pred tvárou Boha sme si všetci rovní“. „Nepredpokladal som, že toto sa môže udiať v mojom meste. Náhoda chcela, že rovno pri prijímaní, kde bol môj syn. Som rád, že vznikla dohoda, a dúfam, že dievčatko si to všimlo čo najmenej,“ uviedol Viskupič.

Je naozaj víťazstvom, že daná fara odolala tlaku rodičov, ale neodolala tlaku médií, ktoré situáciu začali vo veľkom riešiť? Čo by sa dialo v prípade, že rodičia dcérky by situáciu nechali tak a súhlasili by, že si sadnú v kostole na zadnú lavicu? V tom prípade by rasizmus vyhral  a nikomu by to neprišlo zvláštne. Zarážajúci bol aj fakt, že dievčatka nezastal ani samotný kňaz, ktorý mal o danej veci nakoniec rozhodnúť. Chcela by som vedieť, v akom duchu sú vedené potom jeho kázne.

Prečo by malé dievčatko, ktoré je nevinné a ani len netuší o problémoch našej spoločnosti a slovu rasizmus zrejme ešte ani nerozumie, malo znášať následky rozhodnutia dospelých ľudí, ktorí by sa už mali vedieť správne rozhodnúť a hlavne by mali ísť príkladom svojim deťom? Na to nech si odpovie každý z nás sám, alebo nech sa v tichosti spovedá pred Bohom.