Reklama sa snaží spotrebiteľov presvedčiť o tom, že stojí za to priplatiť si za drahšiu soľ kvôli minerálnym látkam. Preto spotrebiteľská organizácia dTest otestovala vzorky obyčajnej kamennej, himalájskej a morskej soli. V laboratórií analyzovali obsah chloridu sodného, množstvo ďalších minerálov a nečistôt. Rozdiely v zložení jedlej soli neboli zásadné, zato ceny sa pohybovali už inde.
Do laboratórií poslal dTEst osem zástupcov kamennej soli, šesť zástupcov morskej soli a päť vzoriek himalájskej soli. Laboratórium skúmalo obsah chloridu sodného, množstvo jódu, draslíku, vápniku, železa, olova a kadmia. Nenamerali sa žiadne znepokojivé vysoké obsahy ťažkých kovov. Najväčšie nedostatky spočívali v zavádzajúcich tvrdeniach, ktoré odporovali platným predpisom.
Maximálna doporučená dávka soli pre zdravého dospelého človeka je 6 gramov denne. Ak sa chce potravina prezentovať ako zdroj minerálov, musí pokryť aspoň 15% ich dennej spotreby. Ani tie najdrahšie himalájske soli to však nedokázali a pokryli len niečo cez 3,7% železa a 1% vápnika alebo draslíka.
Prehľad testovaných solí nájdete na webe dTEstu.
O vplyve soli na ľudské zdravie sa viedlo už množstvo diskusií. Názory, či je soľ zdraviu škodlivá alebo naopak prospešná, sa môžu líšiť. Táto nová štúdia však odhalila ďalší znepokojujúci fakt. V soli sa totiž nachádzajú mikroplasty. Štúdia publikovaná v časopise Environmental Science and Technology hovorí, že viac ako 90% soli na svete, ktorú spotrebujeme, môže v sebe obsahovať mikroplasty. To v konečnom dôsledku znamená nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie. Priemerný dospelý človek totiž môže ročne spotrebovať približne 2-tisíc mikroplastov pochádzajúcich zo soli.
Tieto plastové kúsky merajú menej ako 5 milimetrov a vznikajú pri rozkladaní väčších kusov plastu, hovorí National Ocean Service. Dokonca sa nachádzajú aj v niektorých zdravotných alebo kozmetických výrobkoch, čistiacich prostriedkoch alebo zubných pastách. Tieto miktoplasty sú také malé, že v konečnom dôsledku dokážu prejsť aj filtračnými systémami vody a nakoniec tak skončia na našom tanieri.
Štúdia ukázala, že najhoršie na tom je práve morská soľ. Vzniká totiž odparovaním morskej vody a kvôli jej nedostatočnému spracovaniu v nej často zostávajú stopové prvky, napríklad aj plastov. Zistilo sa, že iba tri značky soli v sebe neobsahujú tieto škodlivé mikroplasty. A to soľ pochádzajúca z Taiwanu, Číny a z Francúzska.
Nahlásiť chybu v článku