Obťažovanie na pracovisku zažívajú aj Slovenky: „Prišiel za mnou, keď som sa po práci prezliekala…“

Kristína Hagarová Ja žena

Foto: Wikimedia Commons

Žijeme v dobe pokroku. Zdanlivo existuje ilúzia, kedy sú si muži a ženy navzájom rovní. Napriek tomu sa však neustále stretávame s príbehmi, kedy sa ženy cítia v práci mužmi rôznymi spôsobmi diskriminované alebo dokonca ohrozované. Muži sa však v prítomnosti žien často necítia príliš komfortne. 

Mnohí muži nevedia, ako sa majú správať ku svojim kolegyniam alebo ku zamestnankyniam. Existuje množstvo príbehov o tom, ako jedinú ženu v konferenčnej miestnosti poslali variť kávu napriek tomu, že bola vedúcou tímu. Je otázne, čo v ľuďoch tieto stereotypy vyvoláva. Isté však je, že sú tu neustále prítomné a napriek osvete sa z nich nevieme vymaniť.

smutok
Foto: pixabay

Muži nevedia, ako zaobchádzať so ženami

Podľa najnovšieho prieskumu od Leanin až 60% mužov manažérov nevie, ako má spolupracovať so ženami. Súvisí to často práve s hnutiami, ktoré sa snažia bojovať proti obťažovaniu na pracovisku. Dané percento mužov sa podľa prieskumov necíti dobre, keď má byť so ženami počas práce osamote, keď ich majú mentorovať alebo školiť. Vyplýva z toho, že v dnešnej dobe, kedy sa vo veľkom rieši obťažovanie na pracovisku jednoducho nevedia, ako sa majú ku ženám správať.

Nechcú byť so ženami osamote

Starší muži na vysokých pozíciách majú obavy z toho, ako bude vyzerať, keď so ženou pôjde na pracovnú cestu, váhajú pri individuálnych stretnutiach a rezervovaní sú aj v prípade pracovnej večere. Môžeme teda predpokladať, že majú obavy práve z toho, ako to bude celé medzi nimi vyzerať. Podľa článku, ktorý zverejnil New York Times. zmätok spôsobila najmä kampaň MeToo, pretože muži teraz nevedia, kedy sa to, čo robia, môže považovať za obťažovanie.

Kde nastáva problém?

V dnešnej dobe je pre mnohých mužov veľmi ťažké rozlíšiť, čo sa za obťažovanie považuje. V prvom rade by si mali uvedomiť, že existuje naozaj veľký rozdiel medzi lichotením a pochvalou. Dôležité je uvedomiť si, kde je hranica medzi pochvalou za dobre odvedenú prácu a narážkami na výzor či podobne. Vo všeobecnosti sexuálne obťažovanie definuje antidiskriminačný zákon. Podľa neho sa za sexuálne obťažovanie považuje verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.“

Väčšine ľudí je jasné, že sú od muža skutočne nemiestne prejavy, ako napríklad búchanie po zadku či nevhodné gestá a slová. Akékoľvek obťažovanie na pracovisku je však neprípustné. Je to v prvom rade na samotnej žene, čo je jej príjemné a cez čo sa zase preniesť nevie. Ak na to žena muža upozorní a povie mu, že jej to nie je príjemné, mal by to akceptovať. V každom prípade by to žena mala začať riešiť.

smutok
Foto: pixabay

Ženy a provokácia

Faktom však je aj to, že občas niektoré ženy provokujú svojím vzhľadom. Aspoň tak je to často vnímané zo strany mužov. Obtiahnuté a krátke sukne, hlboké výstrihy a časté koketné správanie je predsa len niečo, čo muži často vnímajú ako povzbudzovanie k nemiestnym narážkam. Faktom však je, že na Slovensku sa sexuálne obťažovanie dokazuje len veľmi ťažko.

Obete väčšinou mlčia

Aj keď je v takomto prípade to najlepšie, čo môžete urobiť hovoriť o tom, čo sa vám stalo a požiadať o pomoc. Väčšina obetí spravidla mlčí, pretože si myslí, že tým vôbec nič nedosiahne. Práve to je však chyba, ktorej by ste sa mali vyhnúť. Mali by ste o tom rozprávať, najlepšie ešte aj zozbierať určité dôkazy, vďaka ktorým by ste mohli človeka, ktorý vás obťažuje, usvedčiť. Ženy chcú však často na daný incident zabudnúť, a preto sa tvária, že sa nič nestalo. Niekedy stačí, keď žena danej osobe jednoducho povie, že jej je takéto správanie nepríjemné a úplne to stačí. Občas sa však môže stať, že nepomôže ani to.

šéf
Foto: pixabay

S obťažovaním majú skúsenosť aj Slovenky

Skúsenosť s obťažovaním na pracovisku má aj Michaela, ktorá odišla za letnou brigádou do zahraničia. „Pracovala som ako čašníčka v jednej nemenovanej reštaurácií v Španielsku. Ako manažér tam vtedy pracoval asi o 15 rokov starší Poliak. Od začiatku tvrdil, že jeho prioritou je tímová práca. A tak sme mávali teambuildingy každý večer po práci. Niekedy aj do tretej ráno. Vždy sme tam väčšinou riešili neschopnosť nás, zamestnancov.“ Michaela ďalej rozprávala o tom, že im často z kasy mizli peniaze a šéf ich z toho neustále obviňoval. Pracovala každý deň od rána, do ďalšieho dňa, bola vyčerpaná, no podľa šéfa nemala nárok na žiadne voľno, pretože bola v práci len veľmi krátko. „Čím dlhšie som tam pracovala tým sa Alex ku mne správal odpornejšie. Svoje prvé voľno som dostala až skoro po štyroch týždňoch… Ochorela som a chodila do práce s horúčkami.“

Keď šéf zistil, že chce odísť, začalo peklo

„Veľmi som sa chcela vrátiť domov. Ale potom sa pre mňa začalo naozajstné peklo. Keď sa šéf dozvedel, že si chcem kúpiť letenku, vybavil si to so mnou sám v súkromí. Vyhrážal sa mi, že v zmluve mám výpovednú lehotu dva týždne. A, že ak odídem, všetci sa to dozvedia a postará sa o to, aby to boli najťažšie dva týždne v mojom živote,“ povedala Michaela. Nakoniec sa rozhodla, že to jednoducho vydrží. Šéf si však to, že neodíde poistil a nevyplatil jej žiadne peniaze. Namiesto toho jej ich stiahol za ubytovanie a povedal jej, že ostatné peniaze jej vyplatí až po vypršaní termínu, ktorý mala v pracovnej zmluve.

smutok
Foto: pixabay

„Keď som sa po práci prezliekala, prišiel za mnou…“

Neskôr sa však správanie Michaelinho šéfa ešte zhoršovalo. „Stále ma sledoval. Časom začal mávať narážky na to, akým som podľa neho magnetom na chlapov a že by som si mala dávať pozor. V jeden večer, keď som sa po práci prezliekala prišiel za mnou. Povedal mi, že som strašne krásna, keď som nahá. Neviem si predstaviť, čo by sa bolo stalo, keby ho vtedy neprerušila kolegyňa. Skúšal to stále. Snažila som sa až do konca práce nikdy nezostávať v jeho blízkosti sama. Mala som strach. On presne vedel ako mi ublížiť.“ 

Narážky neustávali

„Od začiatku sa správal inak. Čím dlhšie som tam pracovala, tým viac narážok mal voči tomu, ako na mužov pôsobím. Vždy mi hovoril, že môj priateľ musí byť strašný chudák, keď ma sem poslať pracovať samu. Všetko sa to postupne stupňovalo. Až kým za mnou neprišiel v už spomínaný večer a nezačal tvrdiť, že mám nádherné telo.“ Michaela sa potom snažila šéfovi vyhýbať a robila všetko preto, aby s ním nezostala sama.

Obťažovanie neriešila, pretože sa bála

Michaela sa bála niekomu niečo povedať. Mala strach, že by nedostala žiadny plat. „Bála som sa ho strašne. On vedel zariadiť, že by som ostala na ulici. Vtedy som sa rozhodla proste zabojovať a nedať sa. A nemala som tam, komu to povedať… Keď som chcela ujsť, zaistili to s tým platom. A šéf reštaurácie vo všetkom veril tomu manažérovi. Čo povedal manažér, to platilo.“

Obťažovanie na pracovisku je naozaj vážna vec. Nezáleží na tom či ste v zahraničí, alebo na Slovensku. Dôležité je, aby ste to niekomu povedali. Ohláste to najvyššiemu pracovníkovi vo firme, kolegom, ktorým môžete veriť alebo rovno volajte na políciu. Určite to však nezľahčujte.

0
Komentovať (0)

Dnes by ste nemali premeškať: