Prísnejšia výchova s presne určenými hranicami je pre dieťa lepšia. Podľa odborníkov z neho vyrastie slušný človek

Foto: flickr

Deti sú rôzne a rodičia majú na ne rozdielne výchovné metódy. V dnešnej dobe sa často hovorí o tom, aby sme nechali dieťa samo sa rozvíjať a dopriať mu určitú slobodu. Čo je však pre naše ratolesti skutočne najlepšie?

Každé dieťa je iné a každý naň uplatňuje svoje vlastné výchovné metódy. Existujú rôzni rodičia, niektorí sú veľmi prísni, iní naopak dieťaťu ustupujú a nechcú svojmu dieťaťu odporovať. Asi sa zhodneme v tom, že ani jeden z týchto extrémov nie je dobrý, no nájsť medzi tým balans je ťažšie, než sa zdá.

Byť prísny alebo mäkký?

V dnešnej dobe sa naozaj veľmi často hovorí o tom, že by sme mali byť na deti mäkký a výchova prísnou rukou nič nezmôže. Napriek tomu existuje množstvo názorov, ktoré sa s touto teóriou nestotožňujú. Kniha švédskeho psychiatra Davida Eberharda „How children took power“ alebo Ako deti preberajú moc sa zameriava práve na to, ako rodičia pri výchove svojich detí rezignujú.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa 🌸Галя и Ксю🌸 (@galina_shlagova),

Je udretie po zadku cez čiaru?

David vo svojej knihe poukazuje na to, že Švédsko bolo prvou krajinou, ktoré zakázalo capnutie alebo teda facku dieťaťu už v roku 1979. Po Švédsku zákaz prijali aj iné krajiny, ako napríklad Veľká Británia. Podľa Independent sa teda deti stávajú oveľa menej disciplinovanými a rodičia jednoducho pri ich výchove rezignujú a vzdajú sa. Sú však telesné tresty správnym riešením?

Udrieť dieťa je zlyhanie rodiča

Niektorí rodičia zastávajú názor, že jedna výchovná po zadku ešte predsa nikoho nezabila. Názory sú na to rôzne, niektorí si myslia, že je to v poriadku, iní považujú zdvihnúť ruku na dieťa ako zlyhanie rodiča, pretože to mohli svojmu dieťaťu rozumne vysvetliť a nepoužiť násilie. Isté však je, že v krajinách ako Švédsko alebo Veľká Británia a Írsko je niečo také neprípustné. Za udretie dieťaťa vám môže hroziť aj to, že vám ho zoberie sociálka.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa sweet.babies.in ➡follow us 💕💕💕 (@sweet.babies.in),

Deti si robia, čo chcú

Kniha Davida Eberharda však hovorí aj o tom, ako sa stávajú deti generálmi v domácnosti, kde by mal mať rozhodujúce slovo jednoznačne rodič. Tvrdí, že deti dostávajú privilégium rozhodovať, v dôsledku čoho trpia rodičia, ale aj deti, hoci si to väčšinou neuvedomujú.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa 💕 Angels 4 kids 💕 (@angels4kids),

Keď dieťa preberá rozhodovacie právo

„Dieťa rozhoduje o tom, čo sa bude sledovať v televízii, čo bude na večeru, kam sa pôjde na dovolenku. Už sa viac nechodí na miesta, kde by chceli byť rodičia, vyberajú sa tie, kde bude dobre dieťaťu,“ hovorí. Deti podľa neho vôbec nie sú také krehké, ako si myslíme a tak by sme sa ku nim mali aj stavať.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Cottonbaby 👶💮🤱 (@simplycottonbaby),

Deti potrebujú hranice

V čom sa však zhodujú takmer všetci rodičia bez ohľadu na výchovu je, že deti jednoducho potrebujú určiť hranice. Dieťa si jednoducho nemôže robiť, čo len chce a je dôležité, aby mu to rodič dostatočne vysvetlil a nepodľahol jeho rozmarom. Niektoré deti vedia byť veľmi vytrvalé, ale je na rodičovi, aby bol ešte vytrvalejší.

Tvrdá ruka neznamená, že by ste mali svoje dieťa udrieť. Znamená to, že sa nesmiete nechať zlomiť, pokiaľ ide o pravidlá a výchovu.

0
Komentovať (0)