Sme len ľudia, máme svoje nálady a pocity, ktoré často nevieme úplne filtrovať. Existujú však zamestnania, ktoré sú skôr poslaním. Priznanie slovenskej mamičky vás dostane.
Vzťah medzi doktorom a pacientom je veľmi špecifický. Často absolútne nevieme, ako bude druhá osoba reagovať. Nepríjemní vedia byť lekári, ale aj pacienti. Tí však často nevedia, čo im je, majú strach a obavy. A čo ešte v prípade, keď ide o matku a o jej dieťa. Unavená mamička sa na stránke Priznania žien zverila so svojou skúsenosťou na jednej detskej pohotovosti a spustila tým vlnu diskusie. Takto sa ku nej zachovala doktorka na detskej pohotovosti.
„Chcela by som sa priznať. V posledných dňoch som zúfalá, unavená a vyčerpaná matka. Situácia na Slovensku je taká aká je… Keď mi prišlo že syn má byť v karanténe, lebo má pozitívne spolužiačky, povedala som si, v pohode dáme to. Keď sa objavili prvé príznaky a následne pozitívny pcr test, ešte stále som si vravela, však to dáme. Od doktorky informácie len emailom.
Reakcia doktorky je zarážajúca
Keď sme si po týždni 39-tok, kašľa, vracania, preháňania, dusenia nášho syna povedali, že už to tak nemôže ďalej ísť a chceme sa podľa odporúčania pediatričky objednať na vyšetrenie, pretože podľa pokynov máme bezodkladne kontaktovať pohotovosť a dohodnúť si vyšetrenie, čo som aj spravila, ostala som v nemom úžase. Hovor s pani dr trval až 4 minúty. Z toho minútu som čakala kým jej sestrička dá telefón. Opýtala sa ma až na tri veci o mojom synovi. Na hore spomínané príznaky, ktoré sa zhoršovali, hlavne nepretržité záchvaty kašľa mi viete čo pani doktorka povedala? Mám vetrať a keď sa dusí mám mu dať napiť čaju a následne mi to zložila… Toľko k zdravotnej starostlivosti v tomto štáte.
To už viac sa o moje dieťa zaujímala pani z RUVZ, ktorá mi volala na základe toho že mal pozitívny test. Bol to asi 15-minútový rozhovor, kde sa pýtala na všetky príznaky a priebeh, aký má… Kam sme to došli, keď nejaká pani úradníčka za telefónom sa opýta viac na stav dieťaťa ako lekárka, ktorá má cez telefón posúdiť jeho zdravotný stav? Nie, nie som hysterická matka a nie, nie je to prvá choroba môjho dieťaťa.
Nie som hysterická matka
Keby mi pani dr nepovedala, že chorému dieťaťu treba vetrať a dávať čaj naozaj by ma to nenapadlo… Len tak som sa nudila, preto som cez víkend večer volala na pohotovosť z dlhej chvíle… Je len hrozné, že v tejto dobe nie je nikto, na koho by sa človek mohol obrátiť. Skonzultovať zdravotný stav. Čo som mu mala zavolať sanitku? Alebo sa tam bez ohlásenia jednoducho dotrepať aj s dusiacim sa synom? Keby išlo o mňa vykašľala by som sa na to. Ale išlo o moje dieťa, ktoré malo po narodení problém s pľúcami.
Pani doktorka by to vedela, keby si našla pár minút a robila si svoju prácu normálne a tak ako treba, aj keď len cez telefón. Ide mi len o to, ako je to choro celé nastavené a ľudia sú odkázaní len sami na seba…“
Nahlásiť chybu v článku