Priznanie vrchnej sestry zo slovenskej nemocnice sa dotklo stoviek ľudí: Už dlhé týždne som tu nepočula smiech

Žijeme v ťažkej dobe, ktorá sa rôznym spôsobom dotkla každého z nás. Opustili nás príbuzný, priatelia, prišli sme o prácu. Ľudia, ktorí pracujú v zdravotníctve, to majú ešte ťažšie.

Práve preto sa mnohí zdravotníci, lekári, ale aj zdravotné sestry potrebujú vysťažovať a uľaviť si tým, že sa ozvú a povedia niečo, čo motivuje druhých k tomu, aby sa mali lepšie. Jedna zdravotná sestra napísala príspevok na stránku Nekŕmte nás odpadom a dotkla sa sŕdc stoviek ľudí.

Len ťažko hľadajú optimizmus

„Nájsť opitimizmus pri mojej práci je čoraz náročnejšie. Už roky pracujem ako vrchná zdravotná sestra na ARO. Pandémia Covid – 19 nás postavila pred také skúšky, na aké som nebola pripravená. Väčšinou sa na naše oddelenie dostávali ľudia po nehodách, či po náročnejších plánovaných operáciách. Bola som to ja a moji kolegovia, ktorých pacienti videli ako prvých, keď sa prebrali a začal sa ich stav zlepšovať. Dnes je to žiaľ naopak.

Prístup k smrti

Pacient k nám často prichádza ešte v takom stave, že s nami normálne komunikuje a dokonca i žartuje a žiaľ veľmi často, už po pár dňoch, umiera. Kým pred Covidom sme mali u nás úmrtie tak jedno, maximálne dve za mesiac, dnes je to aj päť za týždeň. Kým pred tým bola smrť a prístup k telesným pozostatkom dôstojná udalosť, dnes ako keby aj to stratilo ľudský rozmer. Telo sa dá do čierneho vreca, ako keby ani nepatrilo ľudskej bytosti, ktorá ešte pred časom rozdávala úsmev a lásku.

Nepočuje smiech

Moje sestričky hovoria, že som prísna. Dnes som si však uvedomila, že som ich už dlhé týždne nepočula smiať. Pred Covidom som často išla po chodbe a začula chichot zo sesterne. Už aj som ich išla napomenúť, aby boli tichšie. Dnes sa žiaľ našou chodbou ozýva len zlovestné ticho. Vidím, že naše dievčatá pracujú na pokraji nielen fyzického, ale i psychického vyčerpania. Ako správna vrchná by som ich mala vedieť povzbudiť, ale sama ťažko nachádzam potrebnú silu.

Pokúšam sa o to, ale je to naozaj náročné. Všetci máme už po krk obmedzení, lockdownov a podobne, ale prosím vydržte. Aj na vašom dnešnom správaní záleží, ako dlho nebudem vidieť moje baby sa smiať. A nehovorte im to, ale už mi to moc chýba.
Chráňte sa, chráňte svojich blízkych a vydržte. Ďakujem.“