Byť mamou skutočne nie je jednoduché. Niekedy je to však oveľa ťažšie, hlavne vtedy, keď vám život hádže pod nohy polená. V prípade, keď pochybí ešte aj zdravotníctvo, je to skutočne frustrujúce.
Facebooková stránka Nekŕmte nás odpadom pravidelne zdieľa anonymné príspevky nespokojných Slovákov a Sloveniek. Mnohých príspevky rozčúlia, ale niektoré zase chytia za srdce. To je aj prípad slobodnej mamičky, ktorá sa práve kvôli postoju štátu cíti naozaj hrozne a neschopne.
Cíti sa neschopne
„Už som naozaj bezradná a nešťastná z toho ako si pripadám ako neschopná mama, ktorá, samozrejme, nie som, ale tento štát Vás donúti si to myslieť. Mám 5 ročného syna. Narodil sa v šiestom mesiaci, lebo NAŠE zdravotníctvo si na všetkých tých ultrazvukoch a sonách nevšimlo že mi dva mesiace kontinuálne odtekala plodová voda, hups dieťa nemá v čom plávať ideme akútne cisárskym v 30. týždni. Paráda… Keď mal zhruba pol roka, boli sme na vyšetrení pred rehabilitáciami, ktoré sme samozrejme museli absolvovať vzhľadom na oneskorený motorický vývin a teda sme cvičili vojtovku.“
Chlapec má samé problémy
„Pán doktor tak sedí, kuká na mňa a pýta sa ma: a aké silné bolo to krvácanie do mozgu? Kukám naňho jak idiot, že čo bolo? Tak dámy a páni, pani primárka nemocnice, kde som rodila, sa neunúvala mi povedať, že moje dieťa malo pri narodení krvácanie do mozgu a teraz dobre čítajte: Lebo, že to je pre mňa zanedbateľná informácia…. Tak zanedbateľná, že kvôli tomu krvácaniu máme ľahšiu formu DMO na pravej strane, skrátenú achylovku a ako bonus… Samozrejme sme chodili na všetky možné vyšetrenia pre predčasne narodené deti a teda v ďalšej ambulancií tentokrát na očnom, nám bolo povedané, aké máme šťastie, že očká sú úplne v poriadku. A viete čo? Nie sú v poriadku a ani neboli.“
Nevie, ako má reagovať
„Ale naše zdravotníctvo opäť niekde urobilo chybu a teraz, keď má skoro 6 rokov, keď ako mi bolo povedané, sme prišli v hodine 12-tej aj to len vďaka povinnej prehliadke u pediatričky, nám teda diagnostikovali 3 deformity očí s tým, že je aj tupozraký, mozog mu nespolupracuje s očami. Takže kupujte okuliare, rám niečo stojí, špeciálne sklá ani nehovorím a ako bonus sa to bude meniť každé 3 mesiace. A teraz sa pýtam, keď mám plat 950 eur brutto, z toho 550 zaplatím nájom, kúpim stravu, granule pre psa, zaplatím mobil, škôlku, oblečenie, MHD, výdavky na rehabilitačné pomôcky, tak z čoho mám zaplatiť ešte aj rám, sklá, a to nehovorím o tom, že opäť vypadnem z práce, lebo musíme okrem nohy už rehabilitovať aj s očami.“
Štát sa o slobodné matky nestará
„Som slobodná matka, kde otec kašle na výživné, chodím na políciu ako na teplé rožky, každý raz to spätne doplatia jeho rodičia a zase celý kolotoč ďalší mesiac zas. A teraz sa pýtam, ako toto mám všetko jednak finančne zvládnuť, jednak psychicky, aby dieťa nepocítilo, že sa niečo deje… Ako fakt chce tento štát, toto dr*nuté zdravotníctvo, aby som sa šla postaviť niekam na výpadovku? Kde mám na to všetko vziať, ako to mám zabezpečiť a stíhať, aby som sa nebála, že prídem o prácu. Desí ma každý nový deň. Desí ma či nebudem ja, alebo syn chorý, aby som nevypadla z práce. Desí ma, dokedy to ešte takto vydržím ťahať. A toto je náš štát. Podpora žiadna, poisťovňa nič nerieši, foter sa nestará, polícia sa nezaujíma, v práci na teba tlačia, a ty sa môžeš aj obesiť…“
Pod príspevkom sa ozvali mnohé ďalšie mamičky, ktoré mali podobné skúsenosti alebo len chceli proste vyjadriť spolupatričnosť. Ako to majú slobodné mamičky vo vašom okolí?
Nahlásiť chybu v článku