V obchode od nej doslova ustupovali. Mladá nepočujúca Slovenka napísala status a ľudia sú zhrození

Hyriaková Kristína

Ilustračná foto: rawpixel.com [CC0], via Wikimedia Commons

Hoci sa veľmi často stretávame s príbehmi ľudí, ktoré sú popretkávané dobrými skutkami, reálne to v živote často vyzerá úplne inak. Veľmi často máme predsudky a hoci si to nechceme priznať, sprevádzajú nás na každom kroku.

Článok pokračuje pod videom ↓

Stránka na sociálnej sieti Facebook, Nekŕmte nás odpadom zverejnila nedávno príspevok mladej nepočujúcej ženy, nad ktorým mnohí ľudia len krútia hlavou. Príspevok má počas niekoľkých dní už viac ako tisíc reakcií a stovku komentárov, kde ľudia s mladou ženou súcitia.

Foto: pixabay

Nedokáže si nájsť prácu

„Som nepočujuca. Mám 21 rokov, kvôli nádorom som prestala strácať sluch ako 15 ročná. Nemôžem za to, nehanbím sa za to, no ľudia mi to nemusia stále pripomínať. Počujem na cca 50%, hlavne vďaka tomu, že viem skvele odčítavať z úst. Od začiatku som vedela, že to nebude ľahké, no Slovensko ma každý deň vie prekvapiť. Už vyše roka si nedokážem nájsť prácu, ledva ma pozvú na pohovory a keď už na ňom som a vidia, že dobre nepočujem, vždy zažijem odpoveď “ Prepáčte, ozveme sa ak sa niečo zmení“. Neozvú sa. Všade by chceli prax, no tá sa ťažko hľadá, keď mi nikto nedá šancu.“

Nedoslýchavosť nie je nákazlivá

„Dokonca som minulý týždeň v jednom obchode zažila, že vedúca DOSLOVA o krok odstúpila, keď som jej povedala, že dobre nepočujem. Je snáď nedoslýchavosť nákazlivá choroba? Úrady sú kapitola sama o sebe. Keď so mnou nie je niekto, kto by mi pri vybavovaní vedel pomôcť a poprosím, aby hovorili na mňa hlasnejšie, lebo dobre nepočujem, veľakrát som už zažila pretáčanie očí a vzdychanie. Ja nie som slepá, len nepočujem!“

Foto: maxpixel

Toto si nezaslúžia…

„Dnes ma dostal autobusár v Banskej Bystrici, ktorý na mňa začal ziapat na celý autobus, lebo som mu nevedela odpovedať. Pohľady všetkých ľudí v autobuse ešte dlho nezabudnem. Chcem týmto len povedať… prosím, uvedomte si, že aj nepočujúci/nevidiaci/hendikepovaní sú rovnakí ľudia ako vy, zdraví. Máme rovnaké city ako vy a už bez vašich narážok sa kvôli tomu trápime. Nezaslúžime si pretáčanie očí, vzdychanie, ziapanie, ak niečo nedokážeme spraviť. Potrebujeme len trochu pochopenia.“

Foto: maxpixel

Ľudia s postihnutím to nemajú jednoduché

Hendikepovaní ľudia to v živote nemajú vôbec jednoduché. Veľmi často nezažívajú vo svojom živote podporu a ak nemajú príbuzných, ktorí by im pomohli, na všetko bývajú často sami. Pod príspevkom sa dokonca ozvali ďalší nepočujúci ľudia, ktorí žene vyjadrili podporu. „Normálne kukám, koľko je nás, čo slabo počujeme. Myslím, že netreba sa snažiť to zatajiť, ale treba hneď na to upozorniť. Lebo ak to nezverejníme, vyzeráme trochu „pribrzdene“. Prepáčte, ak som sa niekoho dotkla, ale je to tak. Položia mi otázku a ja odpoviem na niečo úplne iné. Netreba sa hanbiť ani za strojčeky, aj keď sú otravné a mať ich dlhšie je únavné a vyčerpávajúce. Sami sme si nedoslýchavosť nespôsobili, ale žiť s tým musíme. Všetkým nám držím palce, nech sa nám žije pekne.“

Ozvali sa však aj ľudia, ktorí tvrdia, že majú vo firme niekoľko nepočujúcich ľudí a nikto s tým nemal najmenší problém. Čo si o tom myslíte? Poznáte niekoho v okolí, čo má podobný problém?

Najnovšie články