Vaša prvá spomienka na svet je falošná. Toto je dôvod, prečo si nepamätáme na svoje vlastné detstvo


Nespomíname si ako nás v detstve prebaľovali, ako sme vyslovili svoje prvé slovo či po prvý raz spravili skutočný krok. Z ranného detského obdobia nemáme absolútne žiadne spomienky. Prvé skutočné obrazy si možno vybavujete z obdobia keď ste mali 2-3 roky. Podľa vedcov sú však i tieto spomienky falošné. Prečo vlastne? 

Za prvé roky života človeka sa toho udeje neúrekom. Okrem samotného zrodenia sa po prvýkrát stretávame so svojimi rodičmi, súrodencami a širšou rodinou. Prijímame prvú stravu, počujeme prvé zvuky, spoznávame svet okolo nás, učíme sa sedieť, loziť a napokon i chodiť. Od citosloviec a slabík začíname používať prvé slová. Nič z toho však v pamäti neostáva.

Foto: Pexels

Pojem detská amnézia po prvý raz zaviedol slávny rakúsky psychiater Sigmund Freud. Domnieval sa, že ľudský mozog spomienky na ranné obdobie svojho života potláča pre ich nevhodný sexuálny podtext. Ukázalo sa však, že pravde je trošku inde. Dôvodom, prečo si nespomíname na prvé kroky, prvé slovo, samotný pôrod či neskoršie prebaľovanie a prebúdzanie rodičov uprostred noci, má na svedomí epizodická pamäť.

Epizodická pamäť sa v ľudskom mozgu objavuje po prvý raz približne v 3 – 3,5 rokoch. Slúži na uchovávanie a vybavovanie si udalostí v presnom časovom a priestorovom vymedzení. V piatich rokoch si tak dieťa vie celkom presne spomenúť udalosť, ktorá sa mu zapísala do pamäti spred roka. To však neznamená, že si svoj život v troch rokoch pamätáte. Približne vo veku 7 rokov totiž u človeka dochádza k tomu, čo Freud popísal ako detská amnézia. „Náš pevný disk sa prepisuje a staré spomienky hádžeme do koša„.

Foto: Pexels

Vaša prvá spomienka na detstvo, nech už je akákoľvek, je preto pravdepodobne celkom fiktívna. Dokazuje to aj masový výskum vedeckého tímu z Londýna. V ňom sa odborníci pýtali celkom 6641 respondentov na ich prvú spomienku z detstva. Takmer 40% ľudí (38,6%) prvú spomienku datovala na obdobie menej ako 2 roky života. Takmer 900 (893) opýtaných dokonca uvádzala, že si spomína na obdobie prvého roka života.

Podľa autorky štúdie Shazie Akhtar sú však tieto spomienky fiktívne. Ľudský mozog si v dospelosti nie je schopný spomenúť na udalosti spred obdobia vytvorenia epizodickej pamäte a aj spomienky do siedmeho roku života si vybavuje často s problémami (je to však možné). Podľa odborníkov ide v tomto prípade o vymyslené obrazy, ktoré si ľudský mozog pospája z rozprávania príbuzných, fotografií či videozáznamov svojho detstva. Naše vedomie ich však považuje za reálne, keďže si pôvod spomienky nevie vybaviť.

Foto: pxhere

Vaša prvá spomienka je teda s veľkou pravdepodobnosťou falošná. Najmä ak pochádza z obdobia pred vytvorením epizodickej pamäte teda spred 3-3,5 rokov. Aby ste si spomenuli na prvé kroky, slová či dokonca preležané dni počas prvých týždňov života, museli by ste trpieť hyperthymesiou, vzácnou „poruchou“ vďaka, ktorej by ste si spomenuli na každý jeden deň svojho života. Napríklad ako austrálčanka Rebecca, prečítejte si jej príbeh.

Pozri aj: Potrebujeme spať 8 hodín, či mozog využívame na 10%. Týmto 15+ mýtom o zdraví veria milióny ľudí, no sú úplne nepravdivé

scicencealert.com


Komentáre

komentárov