Okrem toho, že väčšine z nás sa stará mama spája so samými príjemnými spomienkami z prázdnin, je aj dôvodom nášho šťastného detstva. A to nielen pre najlepšie palacinky, rozmaznávanie na želanie či nezabudnuteľné dobrodružstvá. Vedci dokázali, že staré mamy z matkinej strany zohrávajú v životoch svojich vnúčat oveľa významnejšiu rolu než im pripisujeme.
Kuriózne tvrdenie vyšlo na verejnosť len nedávno. Netýka sa starých mám všeobecne, ale len starých mám z matkinej strany. Akosi prirodzene to vyplynulo z toho, že so starými mamami z maminej strany majú deti lepšie vzťahy ako s babkami zo strany otcovej. Prečo?
Je v tom genetika
Ukázalo sa, že mamina mama zohráva v živote vnúčat jednu z najdôležitejších úloh – pretože jej spojene s dieťaťom je oveľa hlbšie. Neposkytuje dieťaťu len radosť, objatie, vedomosti, skúsenosti, lásku a teplo. Spojenie medzi týmito rodinnými väzbami sa vytvára na úrovni génov!
Nie je ničím novým, ak začneme faktickou informáciou o tom, že deti dedia viac genetického materiálu nie od svojich rodičov, ale od starých rodičov. Aj preto sa pomerne často stáva, že naši potomkovia sa na niektorého zo starých rodičov podobajú viac než na svojich vlastných. A pritom nejde len o vizuálnu stránku, ale aj o povahové črty. Podľa odborníkov na genetické inžinierstvo navyše väčšina genetických informácií dieťaťa pochádza od mamy ich biologickej mamy.
Výskumy preukázali, že okrem tejto väčšinovej vlastnosti platí aj zásada výnimiek potvrdzujúcich pravidlo. Z vysokého počtu zúčastnených dobrovoľníkov sa len niekoľko viac podalo na staré mamy, prípadne rodičov z otcovej strany. Napriek tomu je podľa vedcov dôležité, aby si rodičia uvedomili významnú úlohu starých rodičov v živote ich detí. Moderne to nazývame aj „emocionálna inteligencia“. Dokonca aj tie emócie, ktoré zažila počas tehotenstva stará mama z matkinej strany, dokážu významne ovplyvniť vývoj jej ženského potomka. Výsledkom výskumu bol teda fakt, že matkina mama stojí do veľkej miery za výnimočnosťou svojich vnúčat, ale aj za tým, čo si do života odnesú – samozrejme nevedome a bez toho, aby sa o to pričinili.
Odborníci sa tiež odvolávajú na staršie psychologické štúdie, ktoré hovoria o dôležitosti rodiny ako holistického organizmu, teda takého, kde sú všetci členovia úzko prepojení, aj keď si to neuvedomujú a často medzi sebou dokonca neudržujú vzťahy. Spolu s génmi, pozitívnymi vlastnosťami odovzdávame svojim deťom a vnúčatám aj rôzne choroby a zlé návyky (medzi najčastejšie patrí sklon k alkoholizmu).
Práve preto by sme nemali už počas života zanedbávať svoje vlastné fyzické aj duševné zdravie, mali by sme sa snažiť byť čo najobjektívnejší a zároveň najsebakritickejší a takisto zveľaďovať svoj život podľa našich vlastných potrieb. Čo si o výskumoch vedcov myslíte vy? Dajte nám vedieť v komentároch.
Nahlásiť chybu v článku