Byť matkou naozaj nie je jednoduché. O to viac, keď máte dieťa s autizmom. Denno denne musíte zápasiť s rôznymi bojmi, ktoré sa týkajú vás, ale aj vášho dieťaťa. Určite by ste potrebovali niekoho, kto vám podá pomocnú ruku a dá vám vedieť, že nie ste sám.
Pred niekoľkými rokmi založila Kate Swenson blog s názvom Finding Cooper´s Voice, alebo aj Nájdenie Cooperovho hlasu. Podľa Bored Panda hovoril presne o autizme jej syna. Spočiatku si denne vylievala srdce len pre pár čitateľov, postupne si však začalo všímať jej texty viac ľudí a teraz má viac ako 560 000 sledovateľov. Jej jediným cieľom pritom bolo hovoriť o emóciách. Keď si prečítate niektoré z jej príspevkov, okamžite pochopíte, prečo sa jej blogu tak darí.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Srdcervúce príspevky
Zachytáva svoje pocity, ale aj skutočnosť, aké to je byť rodičom všeobecne. „Nikdy som nevedela, že byť mamou bude tak veľmi ťažké… Ahoj, som Kate a mám 36 rokov. Trpím serióznym problémom straty identity. Alebo je to kríza stredného veku. Alebo je to popôrodná depresia. Alebo som proste unavená, preťažená a mentálne vyprahnutá. Ktovie, čo z toho… Mám troch chlapcov, manžela, domov a prácu, ktorú milujem… Väčšinu dní som šťastná, ale niektoré dni, niektoré týždne, to tak proste necítim. Pozriem sa do zrkadla a len ťažko spoznávam sama seba. Nejde o to, že by som vyzerala staro. Ide o to, že vyzerám ako niekto, koho nespoznávam. Unavene. Vyzerám ako keby som sa o seba nestarala. Vyzerám nahnevane. A vyzerám, že sa stále ponáhľam. Ponáhľam sa do sprchy, ponáhľam sa jesť, ponáhľam sa pripraviť večeru…“ napísala.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Občas sa hnevá na manžela
Ďalej písala, že sa cíti prázdna a vinná. Keď je v práci, má výčitky, že nie je s deťmi, keď je s deťmi, má výčitky, že nie je v práci. Cíti sa, ako keby plytvala svojím vzdelaním, že je len žienka domáca, ktorá stráži dom, varí a upratuje. „Cítim sa, ako keby boli moje detí stále choré a ja nestíham dať dokopy prádlo alebo sa natrepať do nohavíc. Viem, že som dobrá mama. Nechcem sa ľutovať. Niekedy však cítim, ako keby som bola len mamou.“ Píše tiež o tom, že sa zvykne hnevať na manžela aj preto, lebo má chvíľku osamote na záchode či v sprche, čo ona nemá.
Všetko bude v poriadku
Opísala taktiež aj starosti s autistickým dieťaťom, kedy aj obyčajné sprchovanie trvá medzi piatou až desiatou hodinou poobede. „Zvykla som sa starať o to, ako vyzerám. Zdravo som jedla. Cvičila som. Sprchovala som sa. Líčila som sa… Smutné je na tom to, že teraz mi už na tom takmer nezáleží. Som veľmi unavená, aby mi na tom záležalo… Nemám čas na koníčky. Jediné, čo robím je, že sa starám o deti, to je jediné, čo stíham.“ Každý jej príspevok dokáže chytiť za srdce a portálu povedala, že sa cíti často v stresom, našťastie je to niečo, čo prichádza a odchádza. Verí však, že to ťažké nebude večne.
Nahlásiť chybu v článku