Fjodor Uglov, chirurg a neskorší zanietený odporca alkoholu, sa dostal do povedomia verejnosti ešte počas vojny. V Leningrade zachraňoval životy vojakov zranených počas vojny, pôsobil ako chirurg a vykonávali operácie bez anestetík, elektriny, alebo vody, zatiaľ čo bomby naokolo doslova pršali.
V roku 1994 bol zapísaný do Guinessovej knihy rekordov ako najstarší praktizujúci chirurg na svete. Vynašiel umelé srdcové chlopne a na domácej pôde ho odborníci pokladajú za národný poklad v oblasti medicíny. Jeho rady počúvajú všetci. Pracovať prestal vo veku 102 rokov.
Šokujúco o alkohole
Vplyvom alkoholu na ľudské telo sa začal Rohy venovať ešte v roku 1983, kedy napísal prvú odbornú štúdiu s názvom Alkohol a mozog. V štúdii nehovorí len o tom, že človek by nemal piť, ale svoje poznatky podkladá zrozumiteľnými argumentmi, ktoré chápe aj laická verejnosť.
Ak pijete alkohol, dotkne sa to každého orgánu vo vašom tele. „V tele človeka neexistuje nič, čo by požívaním alkoholu netrpelo!“, varuje odborník. Najmä však mozog a predovšetkým mozgová kôra. Po požití alkoholu mozog opuchne, preťaží sa a rozšíria sa cievy. „Verte, že to nie je jav, ktorý sa odohráva len pri alkoholikoch!“.
Uglov skúmal mozgy ľudí, ktorí zomreli na akútnu otravu alkoholom. Zistil, že zmeny v nervových bunkách a jadre sú také výrazné, ako keď sa niekto otrávi smrteľným jedom. Ak práve teraz argumentujete tým, že po jednom pohári červeného po večeri zomrieť nemôžete, mali by ste byť ostražitejší.
Pri každom poháriku sa prívod kyslíka do mozgu pozastaví a ak v takomto stave vydrží 5-10 minút, začína sa nekróza – nenávratná strata mozgových buniek. Čím je koncentrácia alkoholu v krvi vyššia, tým väčšie množstvo mozgových buniek umiera. Pri pitvách mozgov Uglov zistil, že väčšina ľudí zomrela práve v dôsledku vyššie uvedeného problému. Lekár v rámci výskumu zistil, že drvivá väčšina z nich boli mierni konzumenti alkoholu.
Zmena v mozgových štruktúrach nastáva už po niekoľkých rokoch pravidelného požívania alkoholu. Na aktívnom výskume sa zúčastnilo 20 osôb. Títo ľudia pili alkohol v bežnom množstve, niekoľkokrát do týždňa si dali pohárik po večeri alebo obede, pri príležitostiach si dali tvrdšie alebo viac. Až päť z nich získalo už v priebehu roka mozgovú atrofiu a duševný úpadok bolo vidieť už aj v bežnej konverzácii.
Kto je alkoholik?
„Najväčšmi mylná je predstava verejnosti, že mozgová atrofia sa objaví len u alkoholikov.“, tvrdí Uglov. Keď bol v roku 1975 alkohol uznaný za drogu, teda návykovú látku, nikto si z toho veľa nerobil. Niektorí ľudia síce začali piť miernejšie, no väčšina naďalej vyhlasovala, že alkohol je neškodný. Drvivá väčšina z tejto väčšiny sa podľa lekára neskôr stala alkoholikmi. Pod pojmom alkoholik Uglov rozumie človeka, pravidelne konzumujúceho alkohol. Verejnosť pod týmto pojmom rozumie človeka, ktorý sa denne vracia domov pripitý alebo na mol opitý.
Konzumácia alkoholu spôsobuje v mozgu nenávratné zmeny, ktoré sa prejaviac nielen v jeho funkciách, ale aj v ľudskej duši. Okrem toho, že z alkoholu človek doslova hlúpne, vytráca sa mu z očí aj iskra, ktorú mal počas aktívneho zdravého života. Pokles morálky, ľahostajnosť, nezodpovednosť za okolie a členov rodiny. Jeden zaujímavý výskum ukázal, že psy boli k svojim opitým majiteľom badateľne agresívnejšie ako keď boli triezvi.
zdroj: babskeveci.sk (Monika), takprosto.cc
Nahlásiť chybu v článku