Zo židovského geta zachránila viac ako 2500 detí a skoro pri tom prišla o život. Túto ženu však takmer nikto nepozná

Lucia Mužlová Ešte viac

wikipedia.org

Riskovala všetko. Svoj a dokonca aj životy celej svojej rodiny. Irena Sendler zachránila z Varšavského geta viac ako 2500 detí a na jej meno by sme nikdy nemali zabudnúť. Dnes je ešte dôležitejšie pripomínať si aj také smutné udalosti, akými bola druhá svetová vojna a holokaust. 

Irena sa narodila do rodiny poľského lekára. Na tú dobu táto rodina nebola bohatá, no Irenin otec nikdy neodmietol pomôcť chorému pacientovi a mnohých liečil zadarmo. Rokmi mu pribudlo niekoľko židovských pacientov, ktorí si nemohli dovoliť zaplatiť lekársku starostlivosť, neskôr im už ani nebola poskytovaná. V 30. rokoch Irena študovala na univerzite a fašizmus začal naberať na svojej sile. Už vtedy sa jej nepáčilo, ako bolo zaobchádzané s ľuďmi židovského pôvodu a nesúhlasila s myšlienkami, ktoré do celej Európy prúdili z nacistického Nemecka. Otvorene bojovala proti nacizmu a na protest prerušila na tri roky svoje štúdium.

wikipedia.org

Keď sa začala okupácia Poľska, Irena už pracovala v sanitárnej službe a neskôr sa stala súčasťou spolku (Zegota- pozn. redakcie), ktorý pomáhal Židom získavať doklady na vycestovanie, aby sa mohli vyhnúť umiestneniu do geta a stihli ešte opustiť krajinu. Keďže v gete sa časom šírili choroby a Nemci v ňom nechceli zbytočne tráviť veľa času, využívali Poliakov, ktorí dobrovoľne každý deň do geta vstupovali, pomáhali chorým, a večer zase odchádzali domov. Týmto ľuďom sa darilo pašovať jedlo, oblečenie a lieky, no prepašovať osobu bolo popri prísnej kontrole takmer nemožné.

Niektorým sa však predsa len podarilo utiecť. Jednalo sa hlavne o deti, ktoré sa vďaka svojmu vzrastu zmestili do nákladných áut s odpadkami, oblečením, dokonca aj pod bielymi plachtami, pričom si dozorcovia mysleli, že sa jedná o mŕtvoly. Niektoré malé deti boli uspané, aby nevydali ani hláska, psy, ktoré vozidlá kontrolovali boli rozptylované okolo stojacimi ľuďmi, ktorí o tajných prevozoch vedeli. Ľudia sa jednoducho snažili zachrániť čo najviac detí. Často však aj pokusy zlyhali, vtedy nastalo peklo.

Zachránené deti boli umiestňované do poľských rodín a vystupovali ako Poliaci. V prípade, že by museli podstúpiť testovanie, sa deti učili aj kresťanské modlitby a hodnoty. Iné boli poslané do sirotincov vo Varšave či do katolíckych škôl. Aby zakryli svoj pôvod, museli ovládať aj všetky kresťanské tradície. Irena pre každé dieťa napísala do dokladov poznámku o tom, kedy sa narodili a všetky známe informácie. Papiere boli samozrejme ukryté. Schovala ich do obrovskej fľaše, ktorú zakopala na záhrade svojej priateľky. Mala nádej, že raz túto nádobu niekto nájde.

V roku 1943 bola Irena zatknutá kvôli anonymnému nahláseniu. Napriek mučeniu však nič neprezradila a podarilo sa ju zachrániť. Mohla tak pokračovať vo svojej záchrannej misii, svetu ju totiž považoval za mŕtvu, keďže dokumenty tvrdili, že bola popravená. Po vojne boli všetky dokumenty zo sklenenej fľaše premiestnené do Ústredného výboru Židov v Poľsku. Mnohé zo zachránených detí tak našli svojich príbuzných, niektoré boli prevezené do Izraela.

wikipedia.org

Irena aj po vojne ešte roky pracovala v oblasti zdravotníctva, dvakrát sa vydala a mala tri deti. Jedno dieťa si aj osvojila a to dcéru Alžbetu, ktorú vyviezla z geta keď mala len 6 mesiacov. O jej príbehu sa písali knihy a točili filmy a dokonca bola nominovaná aj na Nobelovu cenu. Za svoje skutky získala v roku 1963 ocenenie, nemohla však odcestovať do Izraelu, aby si ho prevzala. Stalo sa tak až v roku 1983.

V roku 2003 jej napísal ďakovný list sám pápež Ján Pavol II a získala aj ocenenie Rádu bieleho orla, za odvahu získala aj ocenenie Jana Karskiho. Napriek množstvu ďalších ocenené, Irena ostávala vždy skromnou osobou. V roku 2007 sa v jednom rozhovore vyjadrila:“Bola som vychovaná vo viere, že keď sa človek topí, musíte ho zachrániť, bez ohľadu na náboženstvo a národnosť.“ Neskôr toho roku zomrela vo veku 98 rokov.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Independent history publisher (@thehistorypressuk) on

Jej skromnosť dokazuje aj jej ďalší výrok: „Pojem hrdina ma skutočne irituje. Opak je totiž pravdou. Neustále mám výčitky svedomia, že som toho urobila tak málo.“

allthatsinteresting.com, wikipedia
0
Komentovať (0)